JANOČKOVÁ a KVOCERA proti Slovenskej republike

Vyhľadávanie v online časopise

rozsudok z 8. februára 2024 k sťažnosti č. 39980/22 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rodinný život zabezpečením práva na styk s dieťaťom)

V prípade Janočková a Kvocera proti Slovenskej republike,

Európsky súd pre ľudské práva (Prvá sekcia), zasadajúc vo výbore v zložení:

Marko Bošnjak, predseda,
Alena Poláčková,
Letif Hüseynov,
Péter Paczolay,
Gilberto Felici,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato, sudcovia,

a Liv Tigerstedt, zástupkyňa tajomníka sekcie,

berúc do úvahy:

sťažnosť (č. 39980/22) proti Slovenskej republike podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") dvomi slovenskými štátnymi príslušníkmi, pani Beátou Janočkovou ("prvá sťažovateľka") a pánom Danielom Kvocerom ("druhý sťažovateľ"; spoločne "sťažovatelia") 11. augusta 2022; rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") sťažnosť podľa článkov 8 a 13 Dohovoru, a vyhlásiť zvyšnú časť sťažnosti za neprijateľnú;

rozhodnutie o uprednostnení sťažnosti podľa pravidla 41 Rokovacieho poriadku Súdu;

stanoviská strán;

po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 16. januára 2024 vyhlasuje tento rozsudok, ktorý

bol prijatý v uvedený deň:

ÚVOD

1. V rámci rozsiahleho súdneho sporu týkajúceho sa práv a povinností rodičov voči druhému sťažovateľovi sa podstata týka dĺžky a účinnosti konania vo veci výkonu neodkladného predbežného opatrenia (neodkladné opatrenie) upravujúceho rodičovský styk prvej sťažovateľky s druhým sťažovateľom, údajného zlyhania orgánov pri prijímaní potrebných opatrení na zabezpečenie tohto kontaktu a účinnosti vnútroštátneho prostriedku nápravy poskytnutého Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd"). Prípad nastoľuje otázky podľa článkov 8 a 13 Dohovoru.

SKUTKOVÝ STAV

2. Prvá sťažovateľka sa narodila v roku 1978 a žije v Blažiciach. Druhý sťažovateľ, jej syn, sa narodil v roku 2014 a žije so svojím otcom D. K. v Bratislave. Sťažovateľov zastupoval pán P. Konvičný, advokát pôsobiaci v Košiciach.

3. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.

4. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.

I. POZADIE

5. Prvá sťažovateľka bývala s D. K. a druhým sťažovateľom v jednej domácnosti do roku 2017. Po rozchode sťažovateľky s D. K. poskytoval každý z nich druhému sťažovateľovi neformálnu striedavú starostlivosť.

6. Situácia týkajúca sa starostlivosti o druhého sťažovateľa sa zhoršovala a dňa 13. marca 2017 D. K. podal návrh na jej úpravu súdom. To viedlo k začatiu konania vo veci samej a zároveň k začatiu viacerých súvisiacich konaní, v ktorých sa prostredníctvom neodkladných opatrení riešili rôzne otázky.

7. Vec patrila do pôsobnosti Okresného súdu Bratislava III, ako súdu prvej inštancie, a Krajského súdu v Bratislave, ako odvolacieho súdu. Záujmy druhého sťažovateľa obhajoval v konaní pred súdom ustanovený opatrovník.

8. Dňa 13. septembra 2017 okresný súd vydal neodkladné opatrenie o zverení druhého sťažovateľa do starostlivosti D. K. až do rozhodnutia súdneho konania vo veci samej. Odvtedy je druhý sťažovateľ v starostlivosti D. K. a taktiež u neho žije.

9. Prvá sťažovateľka uviedla, že okrem jednej výnimky zo dňa 23. februára 2021, druhého sťažovateľa nevidela od 2. septembra 2018.

10. Styk sťažovateľov bol upravený sériou neodkladných opatrení, počnúc neodkladným opatrením z 9. októbra 2018 (ďalej len "neodkladné opatrenie z 9. októbra 2018"), ktorým sa stanovil ich kontakt bez prítomnosti D. K. cez víkendy a počas koncoročných prázdnin. Toto neodkladné opatrenie bolo zrušené rozhodnutiami z 21. apríla 2021 a 3. mája 2022, no obe tieto rozhodnutia boli následne zrušené na základe odvolania. Neodkladné opatrenie z 9. októbra 2018 je teda stále v platnosti a jeho výkon je ústredným bodom tohto prípadu. Ďalšie podrobnosti sú uvedené ďalej v tomto texte.

11. Súčasťou už uvedeného rozhodnutia z 21. apríla 2021 bolo niekoľko rozhodnutí, vrátane nového neodkladného opatrenia (ďalej len "neodkladné opatrenie z 21. apríla 2021"), ktoré umožňovalo kontakt sťažovateľov bez prítomnosti D. K. v priestoroch centra pre deti a rodiny (ďalej len "centrum"). Neodkladné opatrenie z 21. apríla 2021 bolo zrušené už uvedeným rozhodnutím z 3. mája 2022, ale toto rozhodnutie bolo zrušené na základe rozhodnutia o odvolaní zo 17. augusta 2022. Neodkladné opatrenie z 21. apríla 2021 je teda stále platné a jeho výkon prebieha.

12. Súčasťou rozhodnutia z 3. mája 2022 bol aj výrok, ktorým bolo vydané ďalšie neodkladné opatrenie s tým, že styk sťažovateľov bude za prítomnosti D. K. v priestoroch centra. Aj toto neodkladné opatrenie bolo na základe odvolania zrušené už uvedeným rozhodnutím zo dňa 17. augusta 2022.

13. V poslednom uvedenom rozhodnutí krajský súd konštatoval, že napriek návštevám poradenstva bol vzťah rodičov druhého sťažovateľa naďalej konfliktný, napätie medzi nimi eskalovalo a spôsob ich vzájomnej komunikácie bol neprijateľný. Celková rodinná situácia bola alarmujúca a mala vážny negatívny vplyv na druhého sťažovateľa. Pokiaľ ide o D. K., zistilo sa, že nespolupracoval pri zabezpečení prítomnosti druhého sťažovateľa na stretnutiach sťažovateľov v centre, zatiaľ čo prvá sťažovateľka sa snažila vynútiť si kontakt s druhým sťažovateľom za asistencie polície a aktívnym vyhľadávaním publicity v súvislosti s prípadom.

14. Konanie vo veci samej bolo medzitým vyriešené rozsudkom zo 4. júla 2019, ktorý bol však 6. mája 2020 zrušený na základe odvolania, po ktorom bol 21. apríla 2022 vydaný nový rozsudok, ktorým bol druhý sťažovateľ zverený do starostlivosti D. K. a ktorým sa ustanovil styk sťažovateľov v prítomnosti D. K. Okrem toho sa určilo, že obaja rodičia boli oprávnení konať v mene druhého sťažovateľa. Proti tomuto rozsudku sa účastníci konania odvolali a posledné informácie naznačujú, že konanie pokračuje.

II. NEODKLADNÉ OPATRENIE Z 9. OKTÓBRA 2018 A JEHO VYKONÁVANIE

15. V neodkladnom opatrení z 9. októbra 2018 (pozri odsek 10) okresný súd, okrem iného, uviedol, že obaja rodičia boli vo svojich právach a povinnostiach voči druhému sťažovateľovi rovní. Keďže druhý sťažovateľ bol v starostlivosti a opatere D. K., bolo na ňom, aby umožnil styk medzi sťažovateľmi. Keďže rodičia neboli schopní zabezpečiť dohodu sami, styk sťažovateľov závisel výlučne od D. K., čo nebolo vhodné ani žiadúce. Preto bolo potrebné definovať aspoň minimálnu úroveň styku sťažovateľov spôsobom zlučiteľným so záujmami druhého sťažovateľa.

16. Dňa 26. novembra 2018 podala prvá sťažovateľka návrh na nariadenie výkonu neodkladného opatrenia z 9. októbra 2018.

17. Dňa 11. mája 2022 okresný súd zamietol návrh na nariadenie výkonu neodkladného opatrenia z 9. októbra 2018. Konštatoval, že aj keď bol styk medzi sťažovateľmi nariadený, v skutočnosti k žiadnemu styku nedošlo. Dôvodom bol odmietavý postoj druhého sťažovateľa, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že by ho D. K. manipuloval. Súd poznamenal, že vzťah rodičov bol obzvlášť napätý aj napriek návštevám poradenstva, v ktorých bol D. K. pripravený a ochotný pokračovať, no prvá sťažovateľka bola proti. Podľa záverov znalca, nútenie druhého sťažovateľa k osobnému kontaktu s prvou sťažovateľkou by mohlo viesť k následnému zhoršeniu ich vzťahu. Prvá sťažovateľka sa musela snažiť o udržanie a zlepšenie vzťahu aj prostredníctvom D. K., a to prispôsobením svojho správania a stykom s druhým sťažovateľom v prítomnosti D. K. Podľa posúdenia súdu, s ohľadom na najlepší záujem druhého sťažovateľa, existovali opodstatnené dôvody na nenariadenie výkonu neodkladného opatrenia z 9. októbra 2018.

18. Na základe odvolania prvej sťažovateľky bolo toto rozhodnutie 29. septembra 2022 potvrdené, i keď z iných dôvodov. Krajský súd poznamenal, že neodkladné opatrenie z 9. októbra 2018 bolo zrušené rozhodnutím z 3. mája 2022 a nahradené novým neodkladným opatrením (pozri odseky 10 a 11), a že tieto rozhodnutia sa stali právoplatnými a záväznými. Za týchto okolností už neodkladné opatrenie z 9. októbra 2018 nebolo vykonateľné.

19. Napriek tomu sa prvá sťažovateľka odvolala v právnych otázkach, pričom okrem iného tvrdila, že proti rozhodnutiu z 3. mája 2022 bolo nielen podané odvolanie, ale že rozhodnutie bolo na základe tohto odvolania 17. augusta 2022 aj zrušené (pozri odsek 11).

20. Dňa 22. júna 2023 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel kasačnej sťažnosti,

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Súkromné právo Vydanie 5/2024

Zo súdnej praxe Vydanie 5/2024

Právny obzor Vydanie 5/2024

Justičná revue Vydanie 10/2024

Vyhľadávanie v online časopise

Vydanie Justičná revue 3/2024

Archív Justičná revue

Rubriky

Seriály