Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

K postupovaniu veci na veľký senát NS SR v prípade kasačne záväzného názoru ÚS SR

Príspevok sa zaoberá prijatým názorom Najvyššieho súdu SR, na základe ktorého by vec mala byť predkladaná veľkému senátu aj v prípade, ak v nej bol vyslovený kasačne záväzný názor Ústavného súdu SR. Autor daný postup nepovažuje za účelný a v danej súvislosti poukazuje aj na najaktuálnejšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky.

The paper discusses an opinion established by the Supreme Court of the Slovak Republic, according to which a case should be brought to the Grand Chamber even in a situation where the Constitutional Court of the Slovak Republic has given its opinion on the case with a binding effect of cassation. The author does not consider this to be expedient and points, in this respect, also to decisions recently taken by the Supreme Court of the Czech Republic.

TOTH-VAŇO, P.: K postupovaniu veci na veľký senát NS SR v prípade kasačne záväzného názoru ÚS SR; Justičná revue, 76, 2024, č. 8-9, s. 781 – 791.

Kľúčové slová: kasačná záväznosť, precedenčná záväznosť, veľký senát, Ústavný súd Slovenskej republiky.

Key words: binding effect of cassation, binding effect of precedent, Grand Chamber, Constitutional Court of the Slovak Republic.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

I Úvod
Úplne novým inštitútom, ktorým bolo v dôsledku zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "CSP"), s účinnosťou od 1. 7. 2016, obohatené slovenské civilné procesné právo, je aj veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj "veľký senát"). Jeho úprava v § 48 CSP, pozostávajúca zo štyroch odsekov, však nebola a nie je spôsobilá obsiahnuť riešenie všetkých situácií, ktoré s týmto inštitútom v praxi mohli vzniknúť a aktuálne už aj vznikajú.
1)
Pri nemennosti danej právnej úpravy je preto samotná súdna prax jedinou, ktorá môže poskytnúť odpovede, ktoré zo zákonnej úpravy priamo nevyplývajú.
Situácia súvisiaca s veľkým senátom, nad ktorou sa má záujem tento príspevok zamyslieť, je nasledovná:
  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "NS SR" alebo "Najvyšší súd") rozhodne určitým spôsobom o určitej právnej otázke, a to v súlade so statnou rozhodovacou činnosťou NS SR;
  2. neúspešná sporová strana podá voči rozhodnutiu NS SR ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj "ÚS SR");
  3. ÚS SR posúdi ústavnú sťažnosť ako opodstatnenú a nálezom jednak vysloví porušenie práv osoby podávajúcej ústavnú sťažnosť a zároveň zruší rozhodnutie NS SR a vec mu vráti na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu pritom ÚS SR uvedie kasačne záväzný právny názor [záväzný pre NS SR v zmysle druhej vety § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o ústavnom súde")2)], ktorý je odlišný od ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR.
A práve v danom prípade vzniká a v predchádzajúcich rokoch aj reálne vznikala otázka, pri ktorej sa máme záujem v tomto príspevku stručne pristaviť. Má byť vec podľa § 48 ods. 1 CSP
3)
postupovaná na prejednanie a rozhodovanie veľkému senátu aj v prípade existencie kasačne záväzného právneho názoru daného zo strany ÚS SR, ktorý je odlišný od právneho názoru vyjadreného v ostatnej praxi NS SR?
II Aktuálny stav v analyzovanej otázke v rozhodovacej činnosti NS SR
Súdna prax NS SR sa v danej otázke ustálila na názore prezentovanom v
uznesení veľkého senátu sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. 4. 2021
.
V označenom rozhodnutí sa veľký senát najprv odvolal na
nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 127/2019 zo dňa 26. 11. 2019
, keď v ods. 43.1 uviedol, že z daného rozhodnutia "
[...] vyplýva, že aj v prípade vyslovenia právneho názoru v kasačnom náleze ústavného súdu je dovolací súd povinný v ďalšom konaní predložiť vec veľkému senátu, aby ten vo svojom rozhodnutí zaujal záväzný zjednocujúci právny názor, ktorý by už reflektoval aj právny názor ústavného súdu.
" Na základe uvedeného formuloval veľký senát v ods. 45.II nasledovné pravidlo, ktoré v ods. 96 označil za záväzné pre všetky senáty NS SR: "
Povinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho súdu podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku má trojčlenný senát dovolacieho súdu aj v situácii, ak o právnej otázke, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, už rozhodol ústavný súd, a to aj vtedy, ak je vec prejednávajúci dovolací senát podľa ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o ústavnom súde viazaný právne záväzným názorom vysloveným v kasačnom náleze ústavného súdu.
"
4)
Záver, podľa ktorého má byť vec aj v prípade existencie kasačne záväzného právneho názoru ÚS SR (ak sú na to samozrejme splnené podmienky vyplývajúce z § 48 ods. 1 CSP) následne prejednávaná veľkým senátom, zdieľala v poslednom období aj časť odbornej doktríny.
5)
Daný záver bol prijatý napriek tomu, že z názorov súdnej praxe,
6)
resp. časti odbornej doktríny
7)
tiež vyplýva, že kasačný názor ÚS SR (a to aj trojčlenného senátu ÚS SR) je záväzný aj pre sedemčlenný veľký senát.
8)
III Zamyslenie sa nad dôvodnosťou postupovania veci veľkému senátu aj v prípade existencie kasačne záväzného názoru ÚS SR
Opodstatnenosti prijatého záveru o povinnom postupovaní veci veľkému senátu aj napriek tomu, že tento je takisto viazaný kasačným právnym názorom ÚS SR, však nerozumieme, a to ani z hľadiska jeho účelnosti a ani z hľadiska koncepčného. Navyše, nevyhnutnosť takéhoto postupu, podľa nášho názoru, nevyplýva ani zo znenia ustanovenia § 48 ods. 1 CSP.
Najprv k samotnému legislatívnemu zneniu. Podľa doslovného znenia § 48 ods. 1 CSPmá trojčlenný senát postúpiť vec na prejednanie veľkému senátu vtedy, ak "
[...] pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu [...].
" V nami analyzovanej situácii však trojčlenný senát NS SR k odlišnému názoru nedospel. Dospel k nemu ÚS SR a Najvyšší súd je "len" týmto záverom viazaný.
9)
Z uvedeného dôvodu sme toho názoru, že samotné legislatívne znenie § 48 ods. 1 CSP explicitne neodôvodňuje povinnosť trojčlenného senátu postúpiť vec veľkému senátu aj v prípade kasačne záväzného právneho názoru ÚS SR.
Väčšiu výhradu voči prijatému postupu však máme z teleologického hľadiska, t. j. z hľadiska účelu, na základe ktorého bol inštitút veľkého senátu od momentu účinnosti CSPdo nášho právneho poriadku zakomponovaný. Pokiaľ je totiž kasačne záväzný právny názor ÚS SR záväzný aj pre senát NS SR v sedemčlennom "veľkom" zložení (okrem výnimočných situácií, ktorými sme sa zaoberali v ostatnom príspevku uverejnenom v tomto časopise
10)
), a teda pokiaľ už ÚS SR prijme pre NS SR záväzný záver, že je, podľa jeho názoru, potrebné odchýliť sa od do toho času ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu,
nie je nám zrejmé, aký je vlastne zmysel postúpenia veci na veľký senát. Veľký senát je predsa tak či tak povinný rozhodnúť v intenciách kasačne záväzného právneho názoru ÚS SR. Postúpenie veľkému senátu je za takých okolností, podľa nášho názoru, len zbytočným predlžovaním celého dovolacieho konania, čo je postup, ktorý je aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, vyjadrenou v článku 17 základných princípov CSP
.
Voči postupovaniu veci na veľký senát aj v prípade kasačne záväzného právneho názoru ÚS SR máme výhrady aj z koncepčného hľadiska.
Je totiž, podľa nášho názoru, otázne, či je správne, aby ktorýkoľvek trojčlenný senát ÚS SR bol spôsobilý z precedenčného hľadiska formovať kurz rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike prostredníctvom zmeny dovtedajšej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorú bude sedemčlenný veľký senát nútený akurát akceptovať - a to práve z dôvodu, že aj pre veľký senát konajúci v tej istej veci je právny názor trojčlenného senátu ÚS SR záväzným.
11)
Z nášho pohľadu je, naopak, pre vývoj judikatúry z precedenčného hľadiska optimálnym postupom ten, na základe ktorého by trojčlenný senát
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 8-9/2024

8-9/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov