K rozhodovaniu o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu trov obhajoby podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku

Do prijatia zákona č. 397/2015 Z.z. dovtedajšia právna úprava rozhodovania o nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby, resp. o nároku advokáta ustanoveného ako zástupcu poškodeného podľa § 47 ods. 6 TP, bola upravená výlučne v ustanovení § 553 ods. 5 TP (do 1.9.2011 ods. 4). Toto ustanovenie ustanovovalo (aj stále ustanovuje), že o nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby rozhoduje ten OČTK, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne meritórne skončilo. V prípravnom konaníto teda bol prokurátor, resp. ním poverený asistent prokurátora, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa, resp. ním poverený vyšší súdny úradník.

Lehota na rozhodnutie o takomto návrhu ustanoveného obhajcu (nie však o návrhu advokáta ustanoveného na zastupovanie poškodeného), ktorá je uvedená v ods. 3, bola do TP zavedená až zákonom č. 262/2011 Z.z. V zmysle § 553 ods. 3 TP by mali OČTK a súd rozhodnúť do 30 dní od obdržania návrhu ustanoveného obhajcu, a následne priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov by OČTK alebo súd mali vyplatiť najneskôr do 90 dní od právoplatnosti ich rozhodnutia o uplatnenom nároku.

Do 31.12.2015 teda platilo, že o uplatnenom nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby rozhodoval prokurátor alebo predseda senátu, resp. ním poverené osoby, a to až po právoplatnom skončení trestného stíhania. Skončením trestného stíhania však v zmysle § 553 ods. 5 TP nemožno rozumieť jeho prerušenie na základe niektorého z dôvodov uvedených v § 228 ods. 2 TP, § 228 ods. 3 alebo ods. 4 TP, resp. 244 ods. 4 TP. Uvedený stav viedol v praxi k tomu, že aj ustanovení obhajcovia, ktorých ustanovenie bolo zrušené alebo zaniklo počas trestného konania, museli na rozhodnutie o svojich nárokoch na preplatenie trov obhajoby čakať až do právoplatného skončenia samotného trestného stíhania. To sa, samozrejme, pri dlhšie trvajúcich trestných konaniach stretávalo z ich značnou nevôľou.

Zrejme to bol aj hlavný dôvod novely ustanovenia § 553 ods. 3 TP, vykonanej zákonom č. 397/2015 Z.z., v podobe, v akej je už uvedená v tomto článku. Doplnenie § 553 ods. 3 TP o poslednú vetu bolo vykonané na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu predneseného na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Samotný návrh a jeho odôvodnenie je uvedené v uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR č. 738 zo 4.11.2015. Zdôvodnenie navrhovanej zmeny znelo: "

V tejto súvislosti treba hneď úvodom poukázať na prvý teoreticko-aplikačný problém. Ten spočíva v tom, že s cieľom zabezpečenia preplatenia trov obhajoby ustanoveným obhajcom po skončení ich zastupovania ešte počas prebiehajúceho konania, bolo nelogicky a nesystematicky v tomto smere novelizované ustanovenie § 553 ods. 3 TP a nie § 553 ods. 5 TP, ktoré hovorilo o tom, kto a kedy rozhoduje o nárokoch ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby. Samotný ods. 3 do vykonanej novely riešil len lehoty rozhodnutia a vyplatenia nároku. Uvedené má následné konsekvencie z viacerých hľadísk. V prvom rade ide o otázku odkladného účinku sťažnosti voči rozhodnutiu podľa § 553 ods. 3 posledná veta TP. Odkladný účinok totiž ustanovenie § 553 ods. 6 TP priznáva iba sťažnosti voči rozhodnutiu podľa § 553 ods. 5 TP a nie podľa § 553 ods. 3 posledná veta TP. Zároveň v prípade, ak by o nároku ustanoveného obhajcu podľa § 553 ods. 3 posledná veta TP rozhodoval súd, nebola by proti takémuto uzneseniu v zmysle § 185 ods. 2 TP prípustná sťažnosť, keďže § 553 ods. 6 TP výslovne pripúšťa sťažnosť len voči rozhodnutiu podľa § 553 ods. 5 TP. Navyše, v tomto prípade musí, podľa nášho názoru, rozhodovať o nároku ustanoveného obhajcu ten súd, ktorý konal vo veci v čase ukončenia zastupovania, teda nie len súd prvého stupňa, ako je to v § 553 ods. 5 TP, ale aj odvolací súd. Vzhľadom na znenie § 553 ods. 5 TP je taktiež otázne, či môže prokurátor alebo predseda senátu poveriť asistenta prokurátora, resp. vyššieho súdneho úradníka rozhodnutím podľa § 553 ods. 3 posledná veta TP. Podľa nášho názoru - nemôže, keďže § 553 ods. 5 TP umožňuje takýto postup iba pri rozhodovaní podľa § 553 ods. 5 TP. V ďalšej časti sa bližšie pozrieme na podmienky vzniku nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby.