K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z 28. novembra 2019, sp. zn. 4 Cdo 196/2019, vo veci ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nadobudnutého vydržaním

Okresný súd Košice I v poradí piatym rozsudkom z 10. mája 2018, č. k. 14 C 1009/1997-648, uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a to parcelu č. 2374/2 s výmerou 57 m2 - záhrada, zapísanú na LV č. 4926 pre okres Košice I, obec Košice-Sever, katastrálne územie Severné Mesto, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou uvedenej parcely, a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcom v rozsahu 100 % a náhradu trov štátu, ktorých výška bude uvedená v samostatnom rozhodnutí po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že vzájomnej žalobe žalovanej o určenie, že je výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku, nebolo možné vyhovieť. Hoci sa z vykonaného dokazovania javilo, že túto nehnuteľnosť nadobudli v roku 1994 vydržaním žalovaná a jej manžel - pôvodný žalovaný 1/ (dnes už nebohý) Vojtech Goóts do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale tým, že k vzájomnej žalobe po smrti pôvodného žalovaného 1/ nepristúpili aj jeho potomkovia (syn a dcéra), na ktorých spolu so žalovanou prešlo vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k predmetnému pozemku po zosnulom poručiteľovi v 1/3, nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalovanej na určení jej výlučného vlastníctva, pretože takéto určenie nezodpovedá skutočnosti (reálnemu stavu), a tak nevedie k odstráneniu spornosti práva. Keďže sporný pozemok nebol predmetom dedičského konania po pôvodnom žalovanom 1/, preto sa naň nemôže vzťahovať dohoda dedičov (žalovanej a potomkov), že (ostatné, iné) nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania, nadobudla v celosti žalovaná bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov - potomkov. O spornom pozemku ako o novoobjavenom majetku bolo potrebné vykonať dodatočné dedičské konanie, ale až potom, keď okresný súd najskôr určí, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi, a následne vykoná vysporiadanie tejto parcely patriacej do dedičstva. Napokon podanej vzájomnej žalobe nebolo možné vyhovieť ani preto, že určenie vlastníckeho práva po nebohom manželovi žalovanej (pôvodnému žalovanému 1/) je len posúdením predbežnej otázky vo vzťahu k určovacej žalobe, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi, ktorej súčasná súdna prax dáva prednosť; v takomto konaní by však museli vystupovať všetci dedičia po nebohom, vrátane jeho potomkov, keďže ide o prípad nerozlučného spoločenstva. Vzhľadom na to, že súd vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala určenia, že je výlučnou (jedinou) vlastníčkou predmetného pozemku, zamietol, a keďže podľa zápisu v katastri nehnuteľností sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto pozemku žalobcovia, súdu neostávalo rozhodnúť inak, ako žalovanej uložiť povinnosť túto nehnuteľnosť vypratať a žalobcom odovzdať.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 12. decembra 2018, sp. zn. 9 Co 331/2018, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie riadne a správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, takže s odôvodnením jeho rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil. Žalovaná v odvolacích námietkach neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu ňou tvrdených odvolacích dôvodov. Zároveň dodal, že určenie vlastníckeho práva po nebohom manželovi žalovanej je len posúdením predbežnej otázky vo vzťahu k určovacej žal