K stretu slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti

1. Ústavnému súdu SR (ďalej len "ústavný súd") bola ... 2014 doručená a ... 2014 spresnená sťažnosť JUDr. M. S. (ďalej len "sťažovateľka"), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") postupom Okresného súdu T. (ďalej len "okresný súd") v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 34/2010 a v ňom vydaným rozhodnutím z 20. mája 2013 (ďalej aj "namietaný rozsudok okresného súdu"), ako aj postupom Krajského súdu v T. (ďalej len "krajský súd") v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 731/2013 a v ňom vydaným rozhodnutím zo 17. júla 2014 (ďalej aj "namietaný rozsudok krajského súdu").

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 17. augusta 2009 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh, ktorým sa domáhala ochrany osobnostných práv. Tieto mali byť porušené výrokom JUDr. D. L., v danej veci odporcu v prvom rade, odvysielané redaktorom G. G. v hlavnom televíznom spravodajstve odporcu v druhom rade M., spol. s r. o., že "považuje za absurdné, že trestne stíhaná sudkyňa pojednáva, a je to iba dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch". Sťažovateľka uviedla, že daný výrok vyvoláva dojem, že patrí medzi skorumpovaných sudcov, čím bola významným spôsobom znížená jej dôstojnosť, poškodená profesionálna česť a dobré meno, ako aj narušený jej osobný život. Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu v prvom rade zaistiť, aby bolo v hlavnom televíznom spravodajstve odporcu v druhom rade odvysielané jeho ospravedlnenie, a aby súčasne bola odporcovi v druhom rade uložená povinnosť takéto ospravedlnenie odvysielať.

3. Okresný súd konštatoval, že síce došlo k zásahu do sťažovateľkiných osobnostných práv, ale nebolo možné vyhovieť tejto časti návrhu, pretože zákon o vysielaní a retransmisii a ani iný zákon neumožňuje súdu uložiť odporcovi v druhom rade povinnosť odvysielať ospravedlnenie odporcu v prvom rade v relácii, ktorá je svojím charakterom spravodajská a v ktorej sa nevysiela inzercia, a preto by bol výrok ukladajúci takúto povinnosť nevykonateľný. Taktiež dodal, že ukladanie takejto povinnosti nie je možné subsumovať pod § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"). Krajský súd sa s takto odôvodneným rozsudkom okresného súdu stotožnil aj s odkazom na zásadu vyjadrenú v § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"), podľa ktorej nemohol sťažovateľke prisúdiť niečo iné či viac, než čoho sa v žalobe domáhala.

4. Sťažovateľka v tejto súvislosti žiadala od odporcu v prvom rade aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 33 190 eur. Okresný súd návrh sťažovateľky aj