LIBER VIII, TITULUS I: DE SERVITUTIBUS 8. kniha, 1. titul: O služobnostiach

Servitutes aut personarum sunt, ut usus et usus fructus, aut rerum, ut servitutes rusticorum praediorum et urbanorum.

Služobnosti sú bud osobné, ako je užívacie a požívacie právo, alebo vecné, ako sú vidiecke pozemkové služobnosti a mestské.¹⁾

Unus ex dominis communium aedium servitutem imponere non potest.

Jeden z vlastníkov spoločného domu nemôže zriadiť služobnosť.

Servitutes praediorum aliae in solo, aliae in superficie consistunt.

Niektoré pozemkové služobnosti sa vzťahujú na pôdu, iné na povrch.

Servitutes ipso quidem iure neque ex tempore neque ad tempus neque sub condicione neque ad certam condicionem (verbi gratia 'quamdiu volám') constitui possunt: sed tarnen si haec adiciantur, pacti vel per doli exceptionem occurretur contra placita servitutem vindicanti: idque et Sabinum respondisse Cassius rettulit et sibi placere.

Služobnosti sa prísne podľa práva nemôžu zriadiť ani od (istého) času, ani do (istého) času, ani pod podmienkou, ani do splnenia určitej podmienky (napr. 'dokiaľ budem chcieť): ak by sa však takéto (dodatky) predsa pridali, námietkou dohody alebo podvodu sa môže odporovať tomu, kto si nárokuje služobnosť proti (takýmto) ujednaniam.²⁾ Cassius uviedol, že aj Sabinus odpovedal takto a súhlasí s tým.

Via iter actus ductus aquae isdem fere modis constituitur, quibus et usum fructum constitui diximus.

Právo cesty, priechodu, hnania zvierat a vedenia vody sa zriaďuje takmer tými istými spôsobmi, o ktorých sme hovorili, že sa nimi zriaďuje požívacie právo.