Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Má vek uneseného dieťaťa dosah na uplatnenie jurisdikčných ustanovení nariadenia Brusel IIa?

Najvyšší súd Českej republiky vyslovil, že medzinárodná právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu staršiemu ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané jedným z rodičov na území členského štátu Európske únie, sa určuje podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa1), a nie na základe jeho článku 10. Príspevok spochybňuje rozhodnutie súdu nepredložiť prejudiciálnu otázku SD EÚ a polemizuje so závermi českého súdu.

The Supreme Court of the Czech Republic has rules that the jurisdition of the court in matters of parental responsibility in relation to a child over the age of 16 that was wrongfully removed or retained by one of the parents in the territory of a Member State of the European Union shall be established under Article 8(1) of the Brussels IIa Regulation and not under its Article 10. The contribution questions the decision of the court not to submit a preliminary question to the CJEU as well we the conclusions reached by the Czech court.

HAŤAPKA, M.: Má vek uneseného dieťaťa dosah na uplatnenie jurisdikčných ustanovení nariadenia Brusel IIa?; Justičná revue, 76, 2024, č. 8-9, s. 865 – 871.

Kľúčové slová: neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa, medzinárodná právomoc, precedens, prejudiciálna otázka.

Key words: wrongful removal or retention of a child, international jurisdiction, precedent, preliminary question.

Právne predpisy/legislation: Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Ú. v. EÚ L 338, 23. 12. 2003, s. 1; Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. 10. 1980 (ozn. č. 119/2001 Z. z. v znení redakčného oznámenia o oprave chyby v čiastke 189/2001 str. 4924); Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z. a ozn. č. 67/2019 Z. z.).

Najvyšší súd Českej republiky
(ďalej len "NS") svojím
uznesením 24 Cdo 2715/2021, R 23/2023 zo dňa 2. 6. 2022
rozhodol, že medzinárodná právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu staršiemu ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané jedným z rodičov na území členského štátu Európske únie, sa určuje podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa
2)
, a nie na základe jeho článku 10.
3)
Tento záver, ako aj spôsob, ako k nemu NS dospel, vyvoláva otázky a považujeme ho za polemický. Keďže výklad nariadení EÚ má relevanciu aj pre slovenské súdy, je žiaduce poskytnúť analýzu a kritiku tohto rozhodnutia NS.
Článok 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa
4)
upravuje všeobecnú právomoc súdu obvyklého pobytu dieťaťa konať vo veci rodičovských práv a povinností. Výnimkou k tomuto ustanoveniu sú (podľa článku 8 ods. 2) články 9, 10 a 12 nariadenia. Článok 10 obsahuje samostatnú normu právomoci v prípadoch tzv. neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa, pričom nariadenie definuje v čl. 2 bod 11, čo sa považuje za neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie. Toto ustanovenie zavádza princíp
perpetuatio fori
pre súd obvyklého pobytu dieťaťa v štáte, z ktorého došlo k jeho únosu, až do okamihu kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v štáte, do ktorého bolo unesené, a boli splnené ďalšie podmienky uvedené v tomto ustanovení.
Spolupráca a postup pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa (zjednodušene označovanom aj ako "únos") sa aj medzi členskými štátmi spravuje haagskym Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. 10. 1980 (ďalej len "Dohovor 1980"),
5)
ako to potvrdzuje článok 11 a články 60 a 61 nariadenia (a bod 17 preambuly nariadenia).
Relevanciu v danom kontexte má aj haagsky Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996 (ďalej len "Dohovor 1996"),
6)
keďže jeho článok 7 obsahuje normu
perpetuatio fori
svojím účelom porovnateľnú s článkom 10 nariadenia. Tento dohovor sa síce neuplatňuje vo vzťahu medzi členskými štátmi, ak má dieťa obvyklý pobyt v EÚ (článok 61 nariadenia), avšak ide o platný medzinárodný záväzok členských štátov voči tretím štátom.
7)
Skutkový stav prípadu predloženého NS
Právoplatným rozsudkom francúzskeho súdu (Tribunal de Grande Instance de Lyon) z 26. 9. 2011 bola maloletá AAAAA (spolu so svojím vtedy ešte maloletým bratom) zverená do starostlivosti matky (bydlisko jej bolo určené u matky v XY) a otec mal upravený styk s deťmi, okrem iného, v rozsahu 5 týždňov počas letných prázdnin, a bolo mu určené výživné.
Matka podala 9. 9. 2020 na Obvodnom súde pre Prahu 9 návrh na výkon tohoto rozsudku z dôvodu, že 12. 8. 2020 (po uplynutí rozsudkom stanovených 5 týždňov letných prázdnin) otec matke oznámil, že maloletú jej do Francúzska nevráti a zostane bývať u otca v ČR. Rozsudok bol vyhlásený za vykonateľný na území Českej republiky uznesením Obvodního soudu pro Prahu 9 z 26. 5. 2021.
Po podaní návrhu matky na výkon, podal otec 25.9.2020 na ten istý český súd návrh na zmenu úpravy pomerov k maloletej AAAAA tak, aby bola zverená do jeho starostlivosti a aby bol upra
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).