Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pojednanie o osobnej zodpovednosti pri výkone práva
V subjektívne ladenej úvahe autor1) na pozadí piatich samostatných prípadov dokumentuje náležitosť samostatného prístupu a vlastného rozmýšľania osoby aplikujúcej právo. Autor argumentuje tým, že práve takýto prístup - aj za cenu vybočenia zo zabehaných koľají - je najkratšou cestou k posunu (nielen) vo vývoji práva. Ak je jeho výsledkom logické riešenie, jeho aplikácia navzdory rozpornosti s názorom väčšiny je vecou osobnej zodpovednosti a statočnosti tej-ktorej osoby aplikujúcej a vykonávajúcej právo.
In this subjective reflexion, the author documents, against the background of five independent cases, the appropriateness of independent approach and "own" thinking of the individual applying the law. The author argues that this approach, despite its deviation from what is customary, indeed presents the fastest route to progress in (but not limited to) legal development. If the utilisation of this approach results in a logical solution, its application in spite of inconsistence with majority opinion is a question of personal responsibility and bravery of the individual who is applying and executing the law.
Aj v pustatine sa usadí právo a spravodlivosť sa uhostí v ovocnom sade. Ovocím spravodlivosti bude pokoj, výsledkom spravodlivosti trvalá istota.
(Kniha proroka Izaiáša, 32, 16-17)
TOTH-VAŇO, P.: Pojednanie o osobnej zodpovednosti pri výkone práva; Justičná revue, 72, 2020, č. 1, s. 2 - 16.
1 Prológ
Na jeseň roku 2015 som sa zúčastnil výberového konania na funkciu sudcu jedného okresného súdu. Po prejdení cez nástrahy písomnej časti som na ústnej časti dostal od jedného z členov hodnotiacej komisie túto otázku:
"
Predstavte si, že odvolací súd vám ako sudcovi súdu prvej inštancie zruší rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie. Je však zrejmé, že právny názor odvolacieho súdu, na základe ktorého došlo k zrušeniu vášho rozhodnutia, nie je v žiadnom prípade správny. Čo spravíte?
"Pomyslel som si, aké mám šťastie. Veď prípadmi, v ktorých môže byť prelomená kasačná záväznosť súdneho rozhodnutia inštančne nadriadeného súdu, som sa práve v tom období zaoberal. Začal som teda tieto výnimočné situácie, v ktorých je sudca oprávnený nerešpektovať právny názor inštančne nadriadeného súdu v danej veci, menovať.
Skúšajúci ma však prerušil: "
Nemyslím toto. Mám na mysli prípad, kedy je právny názor inštančne nadriadeného súdu evidentne zlý a absurdný, ale nie je daný žiadny z iných dôvodov pre nerešpektovanie kasačnej záväznosti, t.j. nie je daný žiadny z dôvodov, ktoré ste menovali.
"Reagoval som takmer vzápätí a okamžite: "
Tak potom to je jednoznačné. Ak nie je žiadny dôvod pre nerešpektovanie kasačnej záväznosti z tých, o ktorých som hovoril, musím samozrejme poslúchnuť nadriadený súd.
"Osoba, ktorá mi danú otázku položila
2)
(a ani nik iný z hodnotiacej komisie), na to nepovedala nič. Spravila len menší, akoby chápavý pohyb hlavou od hora nadol. A tak preskúšavanie skúšobnej komisie mohlo pokračovať ďalšími otázkami...2 Namiesto úvodu
Situácia prezentovaná v prológu, ku ktorej sa ešte vrátim na samom konci tohto príspevku, bola jedným zo spúšťačov nasledovného textu.
3)
Textu, ktorý vznikal trochu inak než tie ostatné.Skoncipovať obvyklý odborný príspevok často netrvá práve krátky čas. Najprv musí prísť do cesty niečo, nad čím sa začnete zamýšľať (najčastejšie prípad, ktorý máte na stole v rámci praxe, alebo súdne rozhodnutie, ktoré sa vám dostane do rúk). Potom určitú dobu trvá, kým si na to vytvoríte svoj názor, ktorý chcete obhajovať. Ak ho máte a ste o ňom presvedčený, snažíte sa vymyslieť argumenty podporujúce vašu teóriu a rovnako nájsť aj rozumnú argumentáciu voči tvrdeniam, ktoré voči vášmu názoru môžu mať oponenti (táto fáza hľadania argumentov môže, samozrejme, nastať už skôr, teda ešte predtým ako prídete k záveru, ktorý považujete za správny). V danom čase už pochopiteľne poctivo dohľadávate aj všetku dostupnú spisbu, ktorá vami analyzovaný problém aspoň okrajovo už riešila, a na ktorú je teda vhodné sa vo vašom budúcom príspevku odvolať a vysporiadať sa s ňou. A v rámci nej aj s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít. Až potom začínate svoj príspevok písať a popritom upravovať. A zase upravovať a napokon znovu upravovať.
Tento príspevok vznikal inak. Motiváciou naň bola doterajšia pätnásťročná skúsenosť so živým právom, ktorá ma naučila, že na každý jeden prípad je vhodné pozrieť sa nielen z pohľadu zabehaných koľají, v ktorom sa riešenie každého právneho problému môže na prvý pohľad pohybovať, ale je náležité pokúsiť sa naň pozrieť vždy aj z iného pohľadu. Niekto by o tom povedal, že je to pohľad prirodzeno-právny, niekto iný by to pomenoval akousi kontrolou, či záver, ktorý máme k dispozícii, zodpovedá spravodlivému riešeniu veci. Alebo len úplne jednoducho - či je právny záver, ktorý sa ponúka, naozaj aj v súlade so zdravým sedliackym rozumom.
Nasledovný text ponúkne niekoľko príkladov, ktorých snahou bude ukázať, že naznačený prístup (nazeranie aj v iných ako zabehaných koľajach) je pre každý jeden subjekt, ktorý aplikuje právo, nevyhnutný.
A to aj za cenu, že sa so svojím riešením môže taký subjekt dostať do rozporu s iným - možno neraz i väčšinovým - názorom vychádzajúcim napríklad z prevažujúcej súdnej praxe (či s názormi iných právnych odborníkov). To, či aj v takom prípade bude mať príslušná, právo aplikujúca osoba odvahu použiť svoj vlastný úsudok, bude následne závisieť vždy i od jej osobnej zodpovednosti, ba niekedy až od jej osobnej statočnosti. Bude to pritom práve spomenutá osobná zodpovednosť každého subjektu prichádzajúceho do styku s právom, ktorá sa napokon ukáže ako primárna téma nasledujúcich riadkov.Snahou bolo, aby bol predkladaný príspevok textom, ktorý sa pozrie na veci ďalej uvedené aj z pohľadu neprávnika, a nielen cez prizmu právnického posúdenia, ktoré je často pre laika nezrozumiteľné. Zároveň si uvedomujem, že tento prístup je značne subjektívny, a aj preto som sa rozhodol vyjadrovať svoje názory v jednotnom čísle a nie, tak ako to je obvyklé, v čísle množnom.
3 Prípad prvý - keď určitý právny princíp (zásada) víťazí nad logickým riešením
Flagrantný príklad riešenia, ktoré bude síce z právneho pohľadu odôvodniteľné, ale vymyká sa logickému riešeniu veci, ponúknem hneď na začiatku.
V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 11C/4/2017, bolo zo strany žalovaných požiadané o vylúčenie sudkyne, ktorá bola zároveň podpredsedníčkou súdu, ako aj všetkých ostatných sudcov toho istého súdu. Žalovaní dôvodili tým, že predsedníčka daného súdu je mamou konateľky advokátskej kancelárie, ktorá zastupovala v danom konaní žalobcov. Podpredsedníčka daného súdu a konajúca sudkyňa mala názor, že nie je dôvod pochybovať o jej nestrannosti a preto vec v zmysle § 54 ods. 1 Civilného sporového poriadku predložila nadriadenému súdu. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5NcC/16/2017-267 zo dňa 13.6.2017 rozhodol tak, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci, keďže neboli zistené "
... žiadne také kvalifikované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne...
". Z uvedeného dôvodu už Krajský súd v Bratislave neskúmal, či sú naplnené predpoklady na vylúčenie ostatných sudcov súdu prvej inštancie.Predmetom skúmania na tomto mieste nebude prioritne to, či bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o nevylúčení sudkyne správne alebo nie - hoci aj o tom by sa, samozrejme, dalo veľa písať. V kontraste s daným rozhodnutím možno totiž poukázať napríklad na vec vedenú na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 37C/6/2011, v rámci ktorej samotná sudkyňa predložila vec predsedovi súdu postupom ešte podľa § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, že stranou konania bol manžel jej kolegyne, rovnako sudkyne toho istého súdu. Z toho istého dôvodu sa dokonca namietli všetci sudcovia daného súdu. Danú vec posudzoval Krajský súd v Trnave, ktorý v rozhodnutí č. k. 11NcC/30/2015-487 zo dňa 14.10.2015 uviedol, že "...
objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že navrhovatelia sú blízki príbuzní a to manžel, švagriná, svokra sudkyne Okresného súdu Trnava JUDr. Z.P., pričom všetci ostatní sudcovia tohto súdu majú k JUDr. Z.P. kolegiálny a priateľský vzťah, čo vytvára taký vzťah sudcov k danej veci, z ktorého možno vyvodiť dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti každého zo sudcov Okresného súdu Trnava.
". Krajský súd v Trnave preto výrokom citovaného uznesenia rozhodol o vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Trnava a o prikázaní veci na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta.Ako však bolo uvedené, predmetom tohto článku nie je prioritne posudzovať rozdielnosť prístupu Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Trnave v okolnostiach značne obdobných, hoci spomenúť danú diferenciu užitočné nesporne je. Na účely tohto článku ma však zaujalo niečo iné.
Voči skôr uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5NcC/16/2017-267 zo dňa 13.6.2017, totiž bola žalovanými, ktorí neúspešne žiadali vylúčenie sudcov Okresného súdu Bratislava IV, podaná ústavná sťažnosť. Tá bola zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústavný súd") odmietnutá ako neprípustná s odôvodnením, že "
Pokiaľ podľa názoru sťažovateľov krajský súd napadnutým uznesením rozhodol zjavne neodôvodnene a vo veci samej má rozhodovať sudkyňa, ktorá mala byť podľa objektívneho posúdenia jej pomeru k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich zástupcom z ďalšej účasti na prejednávaní veci a rozhodovaní vylúčená, potom sa ich sťažnosť podaná ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi môžu sťažovatelia postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu [§ 365 ods. 1 písm. c) CSP: "Odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd"], prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu [§ 420 písm. e) CSP: "Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd"]. V tomto prípade teda existuje "iný súd", a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľov."
4)
Ústavný súd teda v podstate povedal
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 1/2020
