Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Postavenie osobitného dozorného orgánu pri ochrane osobných údajov v rámci systému súdnictva

Článok sa venuje otázke povinnosti štátu zabezpečiť úlohy vyplývajúce mu z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v časti vylúčenia všeobecného dozorného orgánu z výkonu dozoru nad súdmi pri výkone ich súdnej právomoci. Súčasne poukazuje na spôsob, akým sa slovenský zákonodarca vysporiadal s kompetenciami a právomocami osobitného dozorného orgánu. Analyzuje aktuálnu aplikačnú situáciu a poskytuje návrh de lege ferenda, ktorý by riešil vzniknutú nesprávnu transpozíciu legislatívy Európskej únie, ktorá ide nad rámec toho, čo je vyžadované európskou legislatívou.

This article examines issue of the state’s responsibility to fulfil its obligations arising from Regulation (EU) 2016/679 of the European Parliament and of the Council of 27 April 2016 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data and on the free movement of such data, and repealing Directive 95/46/EC (General Data Protection Regulation) specifically the exclusion of the general supervisory authority from exercising supervision over courts in the exercise of their judicial authority. At the same time, it points how the Slovak legislator dealt with the competences and powers of the special supervisory body. It analyses the current application in practise and provides a de lege ferenda proposal, which would solve the emerging goldplating.

BIELIKOVÁ, M.: Postavenie osobitného dozorného orgánu pri ochrane osobných údajov v rámci systému súdnictva; Justičná revue, 75, 2023, č. 4, s. 464 – 470.

Kľúčové slová: osobitný dozorný orgán, dozor pri výkone súdnej moci, Nariadenie 2016/679.

Key words: Special supervisory body, Supervision in the exercise of judicial power, General Data Protection Regulation.

Právne predpisy/legislation: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov); zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 110/2019 Sb. o zpracování osobních údajů.

 


Právomoc a kompetencia osobitného dozorného orgánu
Nezávislý dozor je základným prvkom európskeho práva aj v oblasti ochrany osobných údajov. Existencia dozorných orgánov, podľa právnych predpisoch Európskej únie aj Rady Európy, je považovaná za integrálnu, nevyhnutnú a najmä účinnú ochranu práv a slobôd dotknutých fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Európske dozorné orgány, ako nezávislé kontrolné orgány, predstavujú jeden z najdôležitejších prvkov práva na ochranu osobných údajov, zakotveného najmä v čl. 8 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dôležitosť nezávislosti dozorných orgánov, ako aj význam právomocí a kompetencií dozorných orgánov je uznávaný judikatúrou.
1)
Existencia osobitného dozorného úradu vyplýva z čl. 55 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len "nariadenie 2016/679"): Dozorné orgány nie sú príslušné pre vykonávanie dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci. Kauzálne recitál č. 20 veta druhá a tretia nariadenia 2016/679 objasňuje dôvod vylúčenia všeobecných dozorných úradov z dozoru nad súdmi pri výkone súdnej právomoci v súvislosti so spracúvaním osobných údajov: Právomoc dozorných orgánov by sa nemala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov súdmi pri výkone ich súdnej právomoci, aby sa zaručila nezávislosť súdnictva pri výkone jeho justičných úloh vrátane prijímania rozhodnutí. Dozor nad takýmito spracovateľskými operáciami by sa mal môcť zveriť osobitným orgánom v rámci systému súdnictva členského štátu, ktoré by mali predovšetkým zabezpečiť dodržiavanie pravidiel stanovených v tomto nariadení, zvyšovať povedomie sudcov o ich povinnostiach v zmysle tohto nariadenia a vybavovať sťažnosti súvisiace s takýmito operáciami spracúvania údajov.
Slovenský zákonodarca v § 81 ods. 7 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 18/2018 Z. z.") ustanovil:
 Ak osobné údaje spracúvajú súdy pri výkone ich súdnej právomoci, dozor podľa § 90 až 98 nad ochranou osobných údajov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky; (ďalej len "osobitný dozorný orgán" alebo "ministerstvo"). V prvom rade je dôvodné konštatovať, že zákonodarca nezohľadnil jednu z integrálnych podmienok definovanú v bode č. 20 recitálu nariadenia 2016/679, konkrétne, že osobitný orgán dozoru by mal byť ustanovený
v rámci systému súdnictva
. Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy, z čoho explicitne vyplýva, že nie je orgánom, ktorý by mal mať postavenie subjektu, ktorý by mal alebo mohol svojou kontrolnou alebo inou činnosťou ovplyvňovať priamo alebo nepriamo súdnu moc. Kontrola súdnej moci je špecifická tým, že má zásadne podobu vnútornej kontroly.
2) 
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. PL. ÚS 97/07 vyjadril názor, že princíp nezávislosti súdnej moci v sebe zahŕňa, že ministerstvo spravodlivosti nemôže ovplyvniť svojou kontrolnou ani inou činnosťou vnútorné pomery v súdnictve.
V kontexte uvedenej skutočnosti je priam žiaduce v krátkosti uviesť komparáciu s právnym stavom v Českej republike, kde podľa čl. 54 ods. 4 zákona č. 110/2019 Sb. o zpracování osobních údajů:
 Dozor nad zpracováním osobních údajů, ktoré provádejí soudy nebo statní zastupitelství podle hlavy III tohto zákona nebo zpravodajské služby, stanoví jiný právní předpis
. Iným právnym predpisom vo vzťahu k dozoru nad spracúvaním osobných údajov pri výkone súdnej moci českými súdmi je zákon č. 6/2002 Sb. o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích). Jednoznačne je možné konštatovať, že český zákonodarca sa vhodnejším spôsobom vysporiadal s nastavením dozoru pri výkone súdnej moci. V slovenskej legislatívnej úprave, okrem uvedeného nedostatku, konkrétne že osobitný orgán nie
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 4/2023

4/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov