Právna otázka rozsahu prechodu pozemkov podľa ust. § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. so zameraním na právne posúdenie pojmu zastavané pozemky

Obsahom zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je prechod vymedzeného majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí.

Potreba vysporiadania tejto právnej otázky vyvstáva ako následok obdobia od roku 1948 do roku 1989. Legislatívne sa síce vyriešila otázka vysporiadania majetku zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, avšak v dôsledku rôznej aplikácie tohto zákona vznikajú právne spory o určenie vlastníckeho práva, v rámci ktorých je potrebné stanoviť rozsah majetku, ktorý má prejsť, resp. ostať vo vlastníctve dotknutých právnických osôb. Tento právny problém sa týka širšieho okruhu osôb, pretože uvedený zákon má pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky a týka sa majetku veľkého rozsahu. V tejto súvislosti vyvstáva právna otázka rozsahu prechodu pozemkov podľa ust. § 15c ods. 1 písm.a) zákona č. 138/1991 Zb. a právne posúdenie citovaného ustanovenia zákona v časti "zastavané pozemky, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia".

Ambíciou tohto príspevku je preskúmať nastolenú právnu otázku, s cieľom uzavrieť danú problematiku s jednoznačnejším právnym záverom. Vysporiadanie sa s touto právnou otázkou v rámci aplikácie citovaného zákona by riešilo problém aj pri vysporiadaní v iných prípadoch, ako napr. pri náhradách za budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti alebo aj v ďalších prípadoch, ktoré spadajú pod reštitučný zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, kde je potrebné právne posúdiť rozsah majetku pri aplikácii termínu "zastavané pozemky".

V praxi dochádza často k žalobám o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, pretože pri spätných prevodoch majetku zo štátu na obce, v zmysle citovaného zákona, dochádzalo k tomuto prechodu vcelku a hromadne bez toho, aby sa vôbec skúmalo, či na daných pozemkoch sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že takýto spätný prechod pozemkov z majetku štátu do majetku obcí, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia podľa ust. § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb., je v rozpore so zákonom, je takýto prechod vlastníckeho práva na základe zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech obcí, absolútne neplatný.

Otázkou je ustálenie predmetu petitu určovacej žaloby, v prípade absolútne neplatného prechodu vlastníckeho práva na obec, za konštrukcie, že na pozemku, ktorý bol predmetom prechodu sa nachádzali budovy (resp. iné stavby a zariadenia), pretože parcely, na ktorých boli umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, mali často veľkú výmeru v porovnaní s výmerou iba samotného pôdorysu daných stavieb, a teda pozemku, ktorý sa nachádza priamo pod stavbami. Problémom teda je určenie, čo je zastavaný pozemok, aký je jeho rozsah, ktorý má byt definovaný v petite určovacej žaloby, a či teda má byt predmetom pet