Premlčanie záložného práva a sudcovská tvorba práva

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") č. k. 4 Cdo 169/2021 z 26. októbra 2022 (ďalej len "napadnutý rozsudok najvyššieho súdu").

Sťažovateľka vystupovala ako žalovaná v spore vedenom Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej len "okresný súd") proti žalobkyni fyzickej osobe o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. žalobe vyhovel a určil, že dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené záložným právom v prospech sťažovateľky, zapísaným na príslušnom liste vlastníctva. Okresný súd ustálil, žalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli zaťažené záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku pôvodného veriteľa OTP Banky Slovensko, a.s., ktorá bola postúpená na sťažovateľku. Žalobkyni svedčilo hmotnoprávne postavenie záložcu, nebola dlžníčkou sťažovateľky ani pôvodného veriteľa. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení mala, podľa okresného súdu, vyplynúť z neistého postavenia žalobkyne, ktorej sťažovateľka reálne hrozila výkonom záložného práva. Okrem toho, žalobkyni bola v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Csp 17/2018 v rámci nariadeného neodkladného opatrenia uložená povinnosť podať žalobu, ktorej predmetom bude určenie, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Okresný súd vyvodil, že pohľadávka sťažovateľky, zabezpečená záložným právom, je premlčaná, vo vzťahu k premlčaniu záložného práva, podľa okresného súdu, nebolo potrebné, aby bola vznesená námietka premlčania zabezpečenej pohľadávky, relevantným je skúmanie, kedy uplynula premlčacia doba takejto pohľadávky. Záložné právo sa v tomto prípade premlčalo v rovnaký deň ako ním zabezpečená pohľadávka. Okresný súd ďalej konštatoval, že pokiaľ sa záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu, teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu, a záložné právo nemôže byť naďalej (ani v budúcnosti) spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Za daných okolností je záložné právo iba naturálnou obligáciou, ktorá je z dôvodu vznesenia námietky premlčania nevykonateľná, a preto žaloba o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom, vedie k odstráneniu stavu právnej neistoty vlastníka veci.

Rozsudkom v (ďalej len "krajský súd") bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Odvolací súd akceptoval žalobkyňou namietané premlčanie záložného práva v časovom rozhraní, ako to určil okresný súd. V dôsledku úspešného dovolania sa premlčania záložného práva sťažovateľka nemôže pristúpiť k jeho výkonu, zároveň nemožno očakávať, že sťažovateľka dobrovoľne oznámi príslušnému orgánu katastra, že ustupuje od výkonu záložného práva a žiada jeho výmaz. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu žalobkyňa podľa odvolacieho súdu preukázala ohrozenie svojho vlastníckeho práva prípadným výkonom (premlčaného) záložného práva záložným veriteľom - sťažovateľkou, teda bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Sťažovateľka napadla rozsudok krajského súdu dovolaním, ktorého prípustnosť založila na existencii vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), ako aj na nesprávnom posúdení právnych otázok odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

Namietaná vada zmätočnosti, podľa jej názoru, spočívala v nesprávnom posúdení procesnej prípustnosti žaloby a tiež existencii naliehavého právneho záujmu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu sťažovateľka uviedla, že dosiaľ nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená otázka, či môže súd svojím rozsudkom určiť neexistenciu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti v prípade, keď žalobca takéto určenie požaduje z dôvodu premlčania záložného práva. Dôvody na zánik záložného práva sú dané taxatívne, pričom v dôsledku premlčania zabezpečená pohľadávka a ani záložné právo nezanikajú, ale sa stávajú právami súdne nevymáhateľnými; naďalej však ostávajú existovať, a to vo forme naturálnej obligácie. Druhá podľa sťažovateľky nesprávne vyriešená právna otázka mala spočívať v posúdení, či môže súd prihliadnuť na premlčanie záložného práva, ak súčasne nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby mohol prihliadnuť na premlčanie pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje. V konaní nebolo preukázané, že by sa hlavný dlžník premlčania hlavného záväzkového vzťahu dovolal.

Najvyšší súd dovolanie podané sťažovateľkou zamietol ako nedôvodné podľa § 448 CSP. K namietanej vade zmätočnosti uviedol, že žalobkyni bola povinnosť podať žalobu uložená (ďalej len "uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia"). Nemôže byt preto na ťarchu žalobkyne, že si plnila z hľadiska nariadeného neodkladnéh