Problémy v konaní o neplatnosť spoločnosti po účinnosti novely Obchodného zákonníka

Inštitút neplatnosti obchodnej spoločnosti v slovenskom právnom systéme má pôvod v práve Európskej únie. Je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk. Táto smernica bola neskôr zrušená a nahradená SMERNICOU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017, týkajúcou sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (ďalej len "Smernica"). Inštitút neplatnosti obchodnej spoločnosti možno nájsť v 2. oddiele Smernice (Neplatnosť kapitálovej spoločnosti a platnosť jej záväzkov). Dôvody na vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú sú určené taxatívnym výpočtom v článku 11 Smernice. Členský štát nemá možnosť zoznam dôvodov na vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú zužovať ani rozširovať, čo má za následok, že legislatíva v otázke vyhlásenia obchodnej spoločnosti za neplatnú je v rámci členských štátov európskej únie z hmotnoprávneho hľadiska takmer totožná. Rozdiely existujú hlavne v otázke typov spoločností, ktoré sú predmetnou smernicou regulované ; Smernica reguluje vyhlásenie obchodnej spoločnosti za neplatnú pre Slovenskú republiku, výlučne vtedy, keď ide o spoločnosťs ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť, a ponecháva na národnej legislatíve, či sa rozhodne tieto ustanovenia aplikovať aj na iné typy obchodných spoločností. Priestor na rozdielnu transpozíciu Smernice do vnútroštátnej legislatívy členských štátov, necháva Smernica aj v otázke dôsledkov neplatnosti spoločnosti medzi spoločníkmi navzájom .

Slovenský zákonodarca sa v tejto otázke rozhodol aplikovať príslušné ustanovenia aj na ďalšie typy obchodných spoločností, existujúce v rámci slovenského právneho poriadku, a to tým, že ustanovenie o neplatnosti spoločnosti zaradil v rámci hmotnoprávnej úpravy do § 68a Obchodného zákonníka. Keďže sa podľa § 260 Obchodného zákonníka na družstvo primerane používajú ustanovenia o obchodných spoločnostiach, prevzatá smernica sa v rámci slovenského právneho poriadku aplikuje aj na družstvá.

Nemožno sa teda domáhať určenia, že spoločnosť nevznikla, resp. určenia či tu spoločnosť je alebo nie je. Ak by neboli splnené základné predpoklady vzniku, s ktorými počíta ust. § 68a ods. 2 Obchodného zákonníka, možno sa domáhať vyhlásenia spoločnosti za neplatnú. Inak by bolo možné dať len podnet na zrušenie spoločnosti podľa ust. § 68b Obchodného zákonníka.

Právne následky vyhlásenia spoločnosti za neplatnú sú ustanovené zákonom. Zásadne nejde o neplatnosť - teda spätne. Podľa zákona nie sú právne vzťahy, do ktorých spoločnosť vstúpila