Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Reflexie o aplikačných problémoch asistovanej reprodukcie

Autorka sa v článku sústreďuje na aplikačné problémy určovania rodičovstva v kontexte asistovanej reprodukcie, pričom v týchto súvislostiach venuje osobitnú pozornosť určeniu a zapretiu otcovstva v prípade nezosobášených párov. Súčasne poukazuje na úskalia aktuálnej právnej úpravy a v logickej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda. Cieľom je najmä poukázať na potrebu prijatia novej právnej úpravy v oblasti asistovanej reprodukcie v podmienkach Slovenskej republiky.

In the present article, the author focuses on the application problems of paternity determination in the context of assisted reproduction, paying special attention to the determination and denial of paternity in the case of unmarried couples. At the same time, it points out the pitfalls of the current legislation and, in a logical sequence, formulates proposals for de lege ferenda changes to the legislation. The aim of the article is to point out the need to adopt new legislation in the field of assisted reproduction in the Slovak Republic.

MIŠINOVÁ, A.: Reflexie o aplikačných problémoch asistovanej reprodukcie; Justičná revue, 75, 2023, č. 10, s. 1097 – 1107.

Kľúčové slová: asistovaná reprodukcia, nezosobášené páry, právne vákuum.

Keywords: assisted reproduction, unmarried couples, legal vacuum.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine; zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


Úvod
Asistovaná reprodukcia predstavuje novodobý fenomén, ktorý so sebou priniesol vedecký pokrok v 20. storočí.
1)
Charakteristika asistovanej reprodukcie sa odvíja od metódy, ktorá je využívaná na dosiahnutie jej účelu, ktorý je asistovanou reprodukciou využívaný. Zároveň pre lepšiu ilustráciu možno zvýrazniť, že samotný účel asistovanej reprodukcie spočíva v dosiahnutí tehotenstva iným spôsobom, než je pohlavný styk. Vzhľadom na uvedené možno pod pojem asistovanej reprodukcie zahrnúť všetky postupy, ktoré si vyžadujú pre dosiahnutie tehotenstva lekársky zákrok. Pre lepšiu ilustráciu zdôrazňujeme, že asistovaná reprodukcia predstavuje oblasť v zásade upravenú normami verejného práva, avšak so zásadným presahom do práva súkromného.
2)
V intenciách asistovanej reprodukcie možno uviesť, že ide o dôležitý prostriedok medicíny v rámci boja s ľudskou neplodnosťou. Morálny, etický ani legislatívny aspekt asistovanej reprodukcie, ako pomerne mladej medicínskej disciplíny, v súčasnosti nie je s určitosťou vymedzený. Súčasne možno poukázať na skutočnosť, že spoločnosť ako taká, a ani odborná verejnosť nedisponujú ustáleným jednotným názorom na parciálne otázky asistovanej reprodukcie, a z toho dôvodu sa aj úroveň právnej úpravy asistovanej reprodukcie v jednotlivých krajinách sveta výrazne diferencuje. Popri štátoch so značne liberálnym prístupom, akými sú napríklad Španielsko či Veľká Británia, možno nájsť tiež také, ktoré v rámci asistovanej reprodukcie prijali prísne a obmedzujúce pravidlá. Medzi ne možno zaradiť napríklad Taliansko, a to predovšetkým následkom silného vplyvu katolíckej cirkvi.
3)
V intenciách asistovanej reprodukcie v podmienkach Slovenskej republiky možno označiť za najzásadnejší problém skutočnosť, že v Slovenskej republike absentuje komplexná právna úprava tejto otázky, čo vedie k viacerým aplikačným problémom, na ktoré sa budeme snažiť v rámci nášho článku poukázať.
4)
Súčasne je prínosné doplniť, že slovenský zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj ako "Zákon o rodine") pojem asistovanej reprodukcie nepozná, reguluje len metódu umelého oplodnenia, keďže v dobe, keď bola právna úprava prijatá, iné techniky ešte neexistovali alebo nedochádzalo u nás k ich praktizovaniu.
Asistovaná reprodukcia a uplatnenie zákonných domnienok otcovstva
Dynamický vývoj metód asistovanej reprodukcie bol príčinou revolúcie aj v právnej úprave určovania otcovstva a smeroval k vzniku nových rôznych dilem. Príkladom možno uviesť darcovstvo spermií, ktoré postavilo štáty pred dilemu, keďže je pre právne otcovstvo dôležitá biologická väzba medzi otcom a dieťaťom alebo manželstvo s matkou dieťaťa.
5)
Otázku určovania a zapierania otcovstva možno zaradiť medzi fundamentálne piliere rodinného práva vo všeobecnosti, pričom slovenská právna úprava vychádza zo systému troch vyvrátiteľných domnienok, ktorých poradie je fixné, nemenné a neprekročiteľné.
6)
V intenciách určovania otcovstva je vhodné zvýrazniť skutočnosť, v zmysle ktorej zákon o rodine explicitne nereguluje určenie otcovstva v prípade, ak došlo k počatiu dieťaťa prostredníctvom zákroku asistovanej produkcie. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že aj v rámci prípadov asistovanej reprodukcie dôjde k uplatneniu systému zákonných domnienok, ktorý však neberie na zreteľ osobitosti asistovanej reprodukcie. V nadväznosti na uplatnenie zákonných domnienok bude za otca v zmysle práva považovaný
7)
:
  • manžel matky dieťaťa v zmysle § 85 ods. 2 Zákona o rodine,
  • muž, ktorého otcovstvo je určené súhlasným vyhlásením v súlade s § 90 a nasl. Zákona o rodine,
  • muž, ktorý súložil s matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
    8)
Asistovaná reprodukcia v kontexte určenia a zapretia otcovstva manžela matky
Zákonné domnienky otcovstva boli vytvorené skôr, než došlo k masívnemu vývoju vo sfére umelej ľudskej reprodukcie.
9)
V súlade s aktuálnou rodinnoprávnou úpravou možno skonštatovať, že otcom dieťaťa je manžel matky - či už bolo počaté prirodzenou cestou alebo pomocou medicíny.
10)
Avšak na vykonanie zákroku asistovanej reprodukcie je potrebný súhlas manžela matky, čo možno vyvodiť z ust. § 87 ods.2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého platí, že otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo je však možné zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.
11)
So zreteľom na uvedené možno zvýrazniť, že Zákon o rodine v ustanovení § 87 ods. 2vo svojej podstate zakotvuje ďalšiu domnienku otcovstva
"sui generis"
, keď sa za otca dieťaťa narodeného vo vymedzenom čase od zákroku asistovanej reprodukcie považuje manžel ženy, ktorá sa tomuto zákroku podrobila, pričom nie je zásadné, či je aj biologickým otcom, keďže postačuje, že s vykonaním zákroku asistovanej reprodukcie súhlasil. Jediný prípustný spôsob ako takéto otcovstvo spochybniť, resp. zaprieť, spočíva v preukázaní, že k otehotneniu došlo inak. Zákon o rodinetýmto spôsobom teda konštruuje zákonné otcovstvo, avšak nie na základe biologických reálií, ale podľa právnych úkonov.
12)
Súhlas manžela predstavuje obligatórnu prílohu žiadosti o vykonanie medicínskeho zákroku.
13)
Súhlasom otca s vykonaním zákroku asistovanej reprodukcie sa nahrádza biologické spojenie medzi otcom a dieťaťom a všetky súvislosti biologickej rodiny sa na takéto spojenie vzťahujú.
14)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 10/2023

10/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov