Rozhodovanie o náhrade trov konania pri procesnom spoločenstve

Sťažovateľka bola žalovaná v konaní o žalobe žalobcu voči sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade o zaplatenie 168 717,81 EUR s príslušenstvom. Podaná žaloba bola žalobcom odôvodnená uzatvorenými zmluvami o pôžičke, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol sťažovateľke (ako dlžníkovi) pôžičky v celkovej výške 300 000 EURs9% ročným úrokom. S výnimkou poslednej zmluvy o pôžičke z 30. januára 2012 žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalobcom vo vzťahu k týmto pôžičkám dohody o pristúpení k záväzku. Ku dňu podania žaloby bola žalobcovi uhradená časť pôžičiek vo výške 85 400 EUR a úroky z poskytnutých pôžičiek.

Žalovaný v 2. rade ako konateľ dlžníka (sťažovateľky) a pristupujúci dlžník podľa uzatvorených dohôd o pristúpení k záväzku uzatvoril dohody o uznaní dlhu podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorých potvrdil dlh sťažovateľky a žalovaného v 2. rade (ako pristupujúceho dlžníka) voči žalobcovi.

Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len "okresný súd") rozhodol tak, že zaviazal sťažovateľku a žalovaného v 2. rade na zaplatenie dlžných súm uvedených vo výroku I rozsudku a náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v tejto časti. A zároveň zaviazal sťažovateľku na úhradu dlžnej sumy uvedenej vo výroku III rozsudku a náhradu trov konania v tejto časti.

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol (ďalej len "krajský súd") tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Žalovaný v 2. rade odvolanie nepodal. Krajský súd uviedol, že pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nebolo potrebné opakovať, keďže podľa krajského súdu ani zo strany sťažovateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi a žalovanému v 2. rade priznal ako (podľa krajského súdu) úspešným účastníkom odvolacieho konania voči sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, a to s odkazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.

Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Najvyšší súd o dovolaní sťažovateľky rozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol a žalobcovi a žalovanému v 2. rade priznal voči sťažovateľke nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 26. januára 2023 vo veci rozhodol nálezom takto: