SP IX/2019 (45/2016)

Skutkový stav:

Okresný súd uznesením z 23. júla 2013 zastavil konanie v časti o zaplatenie 1 278,43 eura s odôvodnením, že navrhovateľka na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 2. mája 2013, vzala návrh sčasti (čo do uvedenej sumy) späť, odporca s týmto jej procesným úkonom súhlasil a súd uznesením pripustil zmenu návrhu (§ 96 ods. 1 a 3 OSP). Zároveň súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na rozhodnutie o trovách.

Odporca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie s tým, že súd prvého stupňa najprv 2. mája 2013 rozhodol o pripustení zmeny návrhu [navrhovateľka sa po zmene návrhu domáhala zaplatenia sumy 18 540,69 € (19 819,12 eura – 1 278,43 eura)], potom však uznesením z 23. júla 2013 zastavil konanie v časti o 1 278,43 eura. Pri takomto postupe nie je jasné, čo zostalo predmetom konania. Navyše, súd nerozhodol správne, pokiaľ zamietol jeho návrh na rozhodnutie o trovách – čo do zastavenej časti konania malo byť rozhodnuté o trovách (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 2 OSP).

Krajský súd uznesením z 15. januára 2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP).

V odôvodnení medziiným uviedol, že navrhovateľka vzala návrh späť čo do sumy 1 278,43 eura, odporca s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil, preto bolo správne rozhodnuté o zastavení konania o zaplatenie uvedenej sumy. Pochybením prvostupňového súdu bolo, že rozhodol o zmene návrhu (§ 95 OSP) aj keď o zmenu návrh