SP LXXVII/2020 (59/2018) - STANOVISKO trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2018, Tpj 31/2018, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k ustanoveniam § 353 ods. 8, § 355 od

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2018, s. 11 – 18.

Časovým rozhraním medzi viacčinným súbehom trestných činov a trestnoprávnou recidívou je v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona moment vyhlásenia súdom prvého stupňa prvého odsudzujúceho rozsudku za niektorý z trestných činov (skutkov) toho istého páchateľa; taký účinok má podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku aj doručenie trestného rozkazu obvinenému. Pri pokračovacom trestnom čine, ak konanie páchateľa pri niektorom z čiastkových útokov tohto činu časovo prekročí moment uvedený v predchádzajúcej vete, pokračovací trestný čin je spáchaný ako trestnoprávna recidíva.

Na účinok uvedený v predchádzajúcom odseku nemá vplyv, ak je rozsudok súdu prvého stupňa zrušený súdom vyššieho stupňa pri rozhodovaní o opravnom prostriedku alebo ak dôjde k zrušeniu trestného rozkazu zo zákona na základe podaného odporu (§ 355 ods. 10 Trestného poriadku), pokiaľ v ďalšom priebehu trestného konania dôjde k právoplatnému odsúdeniu za dotknutý trestný čin.

Ak bol trestný čin spáchaný ako trestnoprávna recidíva, tento stav sa nezmení nastaním účinkov zahladenia odsúdenia skorším rozsudkom, vyhlásenie ktorého je momentom časového rozhrania medzi (jednak) viacčinným súbehom trestných činov spáchaných v predchádzajúcom období a (jednak) trestnoprávnou recidívou; v takom prípade sa pri rozhodovaní o trestných činoch, ktoré nie sú dotknuté zahladením odsúdenia, ustanovenia o úhrnnom alebo súhrnnom treste (§ 41 ods. 1, 2 a § 42 Trestného zákona) nepoužijú.

Od situácie popísanej v predchádzajúcom odseku (trestnoprávna recidíva sa nezmení na viacčinný súbeh trestných činov nastaním účinkov zahladenia odsúdenia skorším „hraničným“ rozsudkom) je potrebné odlíšiť situáciu predpokladanú ustanovením § 42 ods. 3 Trestného zákona, v ktorej sa v prípade viacčinného súbehu trestných činov, pri postupnom ukladaní trestov za ne, nastaním účinkov zahladenia odsúdenia skorším „hraničným“ rozsudkom, neguje princíp ukladania len jedného - súhrnného trestu; v takom prípade sa uložia samostatné tresty.

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), na základe podnetu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú bolo potrebné výkladovo riešiť, bola v návrhu stanoviska vymedzená nasledovne:

Je doručenie trestného rozkazu obvinenému (s účinkami spojenými s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku) časovým rozhraním medzi viacčinným súbehom trestných činov a trestnoprávnou recidívou (§ 42 ods. 1 Trestného zákona) aj v prípade, ak došlo k podaniu odporu s účinkami zrušenia trestného rozkazu (§ 355 ods. 10 Trestného poriadku) a k právoplatnému uznaniu viny v súdnom konaní po podaní odporu?

A/

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 18. februára 2016, sp. zn. 3To/117/2015, o odvolaní obžalovaného X. X. podanom proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo 16. júna 2015, sp. zn. 9T/11/2012, rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného X. X., nar. XX.X.XXXX v I., bytom I., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, sám odsúdil podľa §§ 212 ods. 4, 38 ods. 5, 41 ods. 1, 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov. A napokon podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výroky o trestoch, ktoré boli obžalovanému uložené:

• rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 15. decembra 2009, sp. zn. 4T/64/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 1. apríla 2010, sp. zn. 3To/47/2010, vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov;
• rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 9. decembra 2011, sp. zn. 4T/64/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 23. mája 2012, sp. zn. 2To/37/2012, vo výmere 1 rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov, pričom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 15. decembra 2009, sp. zn. 4T/64/2009;
• rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 28. novembra 2014 sp. zn. 4T/122/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2015, sp. zn. 3To/11/2015, vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom súd zároveň zrušil výroky o trestoch v rozsudku Okresného súdu Námestovo z 9. decembra 2011, sp. zn. 4T/64/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 23. mája 2012, sp. zn. 2To/37/2012, a v rozsudku Okresného súdu Námestovo z 15. decembra 2009, sp. zn. 4T/64/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 1. apríla 2010, sp. zn. 3To/47/2010;

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Z odôvodnenia:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín bol obžalovaný X. X. uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pre skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon tohto trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

***

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. (...)

Krajský súd na podklade podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

***

Preskúmaním výroku o treste krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade so zákon