SP LXXVIII/2020 (43/2018) - ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. mája 2018, sp. zn. 1 TdoV 6/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2018, s. 3 – 5.

Ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa podľa § 295 ods. 2 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí použijú len vtedy, ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy (o čom rozhodne súd, v odvolacom konaní odvolací súd) - nepoužijú sa pritom priamo (v legislatívnom vyjadrení „rovnako“), ale „primerane“.

Ak v odvolacom konaní strana navrhla vykonať dôkaz a odvolací súd, konajúci na verejnom zasadnutí, jej nemieni vyhovieť, nie je potrebné, aby návrh formálne (s odrazom v zápisnici o verejnom zasadnutí) odmietol (na rozdiel od súdu prvého stupňa konajúceho na hlavnom pojednávaní*). Z hľadiska zachovania práv obhajoby [čomu zodpovedá aj dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] je podstatné, či sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s návrhom, resp. dôkaznou situáciou vo vzťahu k návrhom dotknutej okolnosti vysporiadal; k takému vysporiadaniu môže dôjsť aj konkrétnym odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s jeho prípadným doplnením.

* R 7/2011, R 116/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením zo 14. mája 2018, sp. zn. 1 TdoV 6/2017, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol dovolanie obvineného Ing. C. H. proti rozsudku najvyššieho súdu z 19. januára 2016, sp. zn. 2 To 13/2014, v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 31. júla 2014, sp. zn. PK-1T/23/2013.

Z odôvodnenia:

Pokiaľ ide o ďalšiu uplatnenú dovolaciu námietku, tak táto spočívala v tom, že podľa názoru obvineného odvolací súd porušil jeho právo na obhajobu tým, že bez akéhokoľvek odôvodnenia odmietol vykonať resp. prihliadať na ním v rámci odvolacieho konania (novo)predložené listinné dôkazy, ktoré by podstatným spôsobom prispeli k náležitému ozrejmeniu skutkového stavu - presnejšie podľa tvrdenia obvineného tieto majú vylučovať spáchanie čiastkových útokov uvedených pod písm. aa/, ad/ a aj/ a zároveň vzbudzovať pochybnosť v tom smere, či sa skutočne dopustil aj ostatných čiastkových útokov.

V prvom rade treba uviesť, že vyššie uvedenú výhradu možno vnímať tak v skutkovej, ako aj v (procesno)právnej rovine, keď len druhá z uvedených rovín je pre dovolací súd relevantná. Ak ide potom o tú