SP LXXXII/2020 (58/2018) - STANOVISKO trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2018, Tpj 25/2018, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 213 ods. 3 Trestného poriadku.

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2018, s. 2 – 10.

Policajt je povinný v rámci postupu podľa § 213 ods. 3 Trestného poriadku oznámiť obhajcovi len druh úkonu, teda v prípade výsluchu svedka len okolnosť, že pôjde o taký výsluch, a nie aj meno svedka. Výsledok úkonu (zápisnica o výsluchu svedka) potom môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom (§ 213 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku), resp. pri ďalšom postupe už v predsúdnom konaní, ale len spôsobom, ktorý predpokladajú ustanovenia Trestného poriadku (teda na hlavnom pojednávaní sa primárne predpokladá osobný výsluch svedka, okrem zákonom ustanovených výnimiek). Rovnako je obhajca oprávnený ešte v prípravnom konaní žiadať o opakovanie výsluchu svedka, a to najneskôr pri preštudovaní spisu, postupom podľa § 208 Trestného poriadku.

Oznámenie mena svedka obhajcovi vopred by mohlo zmariť právo svedka žiadať o utajenie svojej totožnosti podľa § 136 ods. 2 Trestného poriadku (na čo nadväzuje postup podľa ods. 2 až 5 tohto ustanovenia a podľa § 137 Trestného poriadku), v prípade, ak je taký postup vecne odôvodnený. Oznámenie mena svedka obhajcovi vopred, a to ani v naposledy uvedenom prípade, však neznamená procesnú nepoužiteľnosť výsledku úkonu v ďalšom konaní.

* Prijatím stanoviska prestáva byť aktuálny výklad uvedený v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 54/2013.

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), na základe podnetu predsedu senátu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázky, ktoré bolo potrebné výkladovo riešiť, boli v návrhu stanoviska vymedzené nasledovne:

1. Je policajt v rámci postupu podľa § 213 ods. 3 Trestného poriadku povinný oznámiť obhajcovi aj meno svedka, ktorý má byť vypočúvaný?
2. Ak je odpoveď na otázku 1/ kladná, znamená predbežné neoznámenie mena svedka obhajcovi nemožnosť vykonať výsluch, a ak bol vykonaný, nemožnosť použiť ho v zmysle § 213 ods. 2 vety prvej Trestného poriadku (ako dôkaz v konaní pred súdom), resp. pri ďalšom postupe už v predsúdnom konaní?

A/

Najvyšší súd rozsudkom z 19. júna 2012, sp. zn. 1 TdoV 16/2011 (uverejnené pod R 54/2013), na podklade dovolaní, ktoré podali obvinení Mgr. D. M., H. B. a D. B. proti uzneseniu najvyššieho súdu z 13. decembra 2010, sp. zn. 2 Toš 1/2009, podľa §§ 382a, 386 ods. 1, 2 a 388 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) a i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 rozhodol tak, že napadnutým uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 319, 213 ods. 3 Tr. por., § 89 ods. 19 Tr. zák. a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v neprospech obvinených Mgr. D. M., H. B., D. B. a R. S. Zároveň napadnuté uznesenie zrušil a zrušil tiež rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 22. októbra 2008, sp. zn. BB-3 Tš 25/2006, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Z odôvodnenia:

***

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Garantovaná je v takých významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a dohovor. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.

Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvinených na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.

Vychádzajúc z toho, obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť realizovať právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Iba všeobecné poučenie obvineného a jeho obhajcu o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. por. nemožno považovať za dostatočné, pretože takéto poučenie nezohľadňuje povinnosť policajta vyplývajúcu mu z ustanovenia § 213 ods. 3 Tr. por. a ani podmienky čítania zápisnice o výpovedi svedka/spoluobvineného, vyplývajúce z ustanovenia § 263 ods. 3, 4 Tr. por. Tieto ustanovenia úzko súvisia a musia byť aplikované v jednote a nie izolovane. Iba tak možno docieliť, aby výsluch svedka bol v súlade s Trestným poriadkom, ale aj s dohovorom.

Obvinený, resp. jeho obhajca sa môže vzdať práva účasti na úkone, podmienkou však je, že o tomto úkone musí byť riadne a včas upovedomený, čo znamená, že v prípade výsluchov svedkov im vyšetrovateľ musí oznámiť deň a konkrétny čas výsluchu, miesto a meno osoby, ktorú bude vypočúvať. Ak tak policajt nepostupuje, koná v rozpore s čl. 6 ods. 3 dohovoru i § 213 ods. 3 Tr. por.

***

B.1/

Najvyšší súd uznesením z 19. marca 2015, sp. zn. 2 TdoV 1/2014, dovolania obvinených I. S. a R. M. proti uzneseniu najvyššieho súdu z 30. januára 2013, sp. zn. 1 To 7/2012, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Z odôvodnenia:

***

Námietkami, ktorými obvinení odôvodňujú existenciu dôvodu podľa písm. c) ods. 1 § 371 Tr. por. (nevypočutie „G.“, námietky k utajenému svedkovi, neoznamovanie totožnosti svedkov obhajobe vopred), sa zaoberali už vo veci konajúce súdy. Dovolací súd považuje ich úvahy a závery za správne a zákonu zodpovedajúce. Obhajcovia boli vyrozumení o mieste, čase a druhu pripravovaných procesných úkonov a mali možnosť sa ich zúčastniť. Svedkovia boli na hlavnom pojednávaní kontradiktórne vypočutí a obhajoba mala možnosť im klásť otázky. Čítanie výpovedí svedkov z prípravného konania v zmysle § 264 Tr. por. obhajoba na pojednávaní nenamietala. Za týchto podmienok nejde o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

***

B.2/

Najvyšší súd uznesením z 21. marca 2018, sp. zn. 2 Tost 8/2018, v trestnej veci obvineného Mgr. Q. F. o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu samosudcu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 9. februára 2018, sp. zn. BB-4T/4/2018, rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a Špecializovanému trestnému súdu uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Z odôvodnenia:

***

Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 9. februára 2018, sp. zn. BB-4T/4/2018, podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu prokurátora zo dňa 24. januára 2018, sp. zn. VII/2 Gv 25/17/1000-44, a vec vrátil prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Samosudca uznesenie odôvodnil tým, že postupom vyšetrovateľa, ktorým neoznámil obhajcovi obvineného konkrétne mená svedkov, ktorých výsluch sa mal uskutočniť, došlo k závažnej procesnej chybe,