SP V/2019 (42/2016)

Skutkový stav:

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v prvom až šiestom rade zaplatiť mu do troch dní náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ku ktorému došlo v období od 8. septembra 2009 do 7. septembra 2011.

Uviedol, že je vlastník pozemku, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou. Na spornej parcele stavebné bytové družstvo v roku 1973 bez súhlasu vtedajšieho vlastníka pozemku postavilo bytový dom so štyrmi bytmi, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných; na tomto liste vlastníctva je poznamenané, že k spornej parcele je zriadené vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Žalobcovi, napriek tomu, že je vlastníkom spornej parcely, je odopieraná akákoľvek náhrada za pretrvávajúce obmedzenie (pokračujúce obmedzovanie) jeho vlastníckeho práva, ku ktorému bezpochyby dochádza. Za toto obmedzenie požadoval od žalovaných náhradu, ktorú vypočítal vo výške primeraného nájomného (12 €/m2).

Okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že k spornej parcele vzniklo podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vecné bremeno (ex lege).

K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k spornej parcele došlo v danom prípade zriadením vecného bremena. Finančná náhrada za takéto obmedzenie je jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Nárok na zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. má iba ten, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena – to znamená k 1. septembru 1993, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 182/1993 Z. z. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v danom prípade žalobca, už nadobudol pozemok zaťažený vecným bremenom. Vzhľadom na to, že vecné bremená in rem prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, nemôže sa nadobúdateľ (nový vlastník) už zaťaženého pozemku domáhať nejakej ďalšej finančnej náhrady. V prerokovávanej veci bolo na pôvodnej vlastníčke spornej parcely, aby sa rozhodla, či nárok na túto finančnú náhradu uplatní alebo neuplatní. Bez ohľadu na to, ako sa rozhodla, treba konštatovať, že žalobcovi, ktorý spornú parcelu nadobudol v roku 2007, takéto právo nevzniklo. Nepatrí mu preto finančná náhrada za obmedzenie (pokračujúce obmedzovanie) jeho vlastníckeho práva, ktorej sa žalobou domáha. Súd prvého stupňa z týchto dôvodov jeho neopodstatnenú žalobu zamietol. Konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Krajský súd na odvolanie žalobcu napadnutý rozsudok potvrdil a samostatným výrokom vyslovil, že dovolanie je prípustné so zreteľom na zásadný právny význam otázky, či „bráni nejaké ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu posudzovať náhradu za zákonné vecné bremeno po