SP X/2019 (10/2017)

Zo súdnej praxe, č. 1/2017, s. 40 – 43.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 68/2014, týkajúci sa
§ 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
§ 1, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
§ 244 ods. 1 a 2, § 219 ods. 1 a 2, § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

Skutkový stav:

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil rozhodnutie žalovaného z 22. apríla 2012 o vylúčení žalobcov v prvom, druhom a treťom rade z členstva žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd poukázal vo svojom rozhodnutí, že poľovníctvo a jeho výkon sú upravené zákonom č. 274/2009 Z. z., pričom bolo ustálené, že poľovnícke združenia zriadené podľa tohto zákona sú orgánmi záujmovej samosprávy. Zákon č. 274/2009 Z. z. upravuje vznik, zmenu a zánik poľovníckeho združenia. Neobsahuje však ustanovenia týkajúce sa prípadného disciplinárneho konania poľovníckeho združenia voči vlastným členom. Pokiaľ však orgán záujmovej samosprávy koná a rozhoduje o právach, či povinnostiach svojho člena, ide jednoznačne o konanie, aké má na zreteli ustanovenie § 1 ods. 1 správneho poriadku.

Súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR z rozsudku sp. zn. 1 Sžr 56/2011, v zmysle ktorej právo poľovníctva je regulované verejným záujmom a štátom a spadá pod verejnú správu. Preto s prihliadnutím na ustanovenie § 1 správneho poriadku a na skutočnosť, že jeho aplikácia v disciplinárnom konaní nebola vylúčená osobitným predpisom - teda ani zákonom č. 274/2009 Z. z. ani Stanovami združenia, žalovaný musí v disciplinárnom konaní postupovať aj podľa ustanovení všeobecného predpisu.

Súd dal za pravdu žalobcom, ktorí v odvolaní argumentovali tým, že Správny poriadok je všeobecným predpisom správneho konania a aplikuje sa v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, ktorá vylúči jeho pôsobnosť na vymedzený okruh právnych vzťahov, prípadne ak táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu, pretože neexistuje osobitný zákon, ktorý by vylúčil pôsobnosť správneho poriadku na disciplinárne konanie, do úvahy prichádza subsidiárne použitie správneho poriadku a stanov žalovaného.

Krajský súd poukázal na stanovy žalovaného, ktoré čiastočne upravujú disciplinárne konanie ako dvojinštančné konanie, avšak neupravujú náležitosti rozhodnutia, odvolaciu lehotu, dokazovanie, ani procesné práva a povinnosti účastníka správneho konania a keďže aplikácia zákona o správnom konaní nebola výslovne vylúčená, bolo povinnosťou žalovaného mať na zreteli príslušné zákonné ustanovenia zákona o správnom konaní, ktoré priebeh správneho konania bližšie upravujú.

Ako vyplynulo z obsahu vyjadrenia žalovaného, žaloby žalobcov a administratívneho spisu žalovaného ako aj uznesenia výročnej schôdze členov z 22. apríla 2012, ktoré žalobcovia napadli predmetnou žalobou, postup žalovaného ako aj rozhodnutie žalovaného boli nesúladné so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), preto súd nemal inú možnosť ako rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodov uvedených v žalobe ako absolútne nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov, a to podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd zároveň uviedol, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude za dodržania príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, a teda postupom podľa tohto zákona, ak to bude považovať za dôvodné