SP XXIX/2020 (8/2018)

Zo súdnej praxe, č. 1/2018, s. 40 – 44.

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu B. Bystrica, sp. zn. BB – 3T 33/2013 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 To 9/2014, týkajúci sa
§ 333 ods. 1 Trestného zákona
§ 56 ods. 1 a 2 Trestného zákona

Skutkový stav:

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko v B. B. rozsudkom zo 14. mája 2014 sp. zn. BB 3 T 33/2013 uznal obžalovaného Mgr. M. T. z a v i n n é h o z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ďalej j „TZ“). na tom skutkovom základe, že v období od 21. mája do 10. júna 2012 v B. v priestoroch Akadémie Policajného zboru SR (ďalej len „APZ SR“), v kancelárii rektora tejto akadémie, odovzdal plk. prof. Ing. V. K., CSc., rektorovi Akadémie PZ v B., finančnú hotovosť vo výške 2 000 eur ako úplatok určený pre presne neidentifikovateľný subjekt, ktorým mohla byť len osoba priamo prijímajúca úplatok alebo právnická osoba Akadémia Policajného zboru v B., Sklabinská č. 1, B., ktorej je osoba prijímajúca úplatok štatutárnym zástupcom, ako právnická osoba prijímajúca „sponzorský dar“ nešpecifikovaný žiadnym účtovným dokladom alebo iným, či už jednostranným alebo viacstranným právnym úkonom v súvislosti so zabezpečením prijatia dcéry svojho známeho S. D., M. D. na štúdium na APZ SR v školskom roku 2012/2013.

Za to mu bol podľa § 333 ods. 2 TZ s použitím § 38 ods. 2 a 3 TZ a § 36 písm. j) TZ uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) TZ podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 TZ mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka.

Obžalovaný Mgr. M. T., ako aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podali proti tomuto rozsudku v zákonom ustanovenej lehote o d v o l a n i e .

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5 To 9/2014 podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej aj „TP“) odvolania obžalovaného Mgr. M. T. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR z a m i e t o l .

Z odôvodnenia:

Obžalovaný Mgr. M. T. odvolanie zdôvodnené prostredníctvom obhajcu zameral ako proti výroku o vine, tak aj proti výroku o treste napadnutého rozsudku s tým, že tieto výroky nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Uviedol, že nepopiera, že rektorovi APZ SR prof. K. odovzdal sumu 2 000 eur, avšak výslovne povedal, že ide o sponzorský dar, ktorý bol určený na nákup zariadenia do pastoračnej miestnosti APZ SR, ktorá slúži a má slúžiť študentom v rámci internátu školy.

Uviedol, že to malo byť 21. mája 2012, keď peniaze odovzdal. Miestnosť využíva aj katolícky duchovný akadémie Ľ. S., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že tiež do miestnosti kúpil veci, aby mohla slúžiť študentom na aktivity, pre ktoré bola zriadená. Sám chcel tiež osobne prispieť na dobudovanie miestnosti a motív jeho konania pramenil z presvedčenia, že realizácia v podobe zriadenia a fungovania takejto miestnosti v priestoroch akadémie je nielen v záujme vysokej školy, ale aj v súlade so spoločenskými požiadavkami. Snaha osobne pomôcť pri budovaní tohto priestoru vychádzala aj z toho, že pociťoval vnútornú povinnosť dať takýto dar, pretože ako policajný duchovný mal pomerne vysoký príjem oproti duchovným, ktorí vykonávali bežnú pastoračnú činnosť.

Stretnutie s rektorom využil aj na položenie otázky, ako budú prebiehať prijímacie skúšky na akadémii, keďže v predchádzajúcom roku prijímacie skúšky neboli. Spomenul mu, že má priateľa, duchovného S. D., ktorého to zaujíma, pretože sa mu dcéra hlási na túto akadémiu. Rektor prof. K. mu opísal základné skutočnosti týkajúce sa prijímacích pohovorov a je pravdou, že v súvislosti s dcérou S. D. uviedol „uvidíme, čo sa dá robiť“. On však rektora nežiadal o poskytnutie nelegálnej pomoci pri prijímacích skúškach a zdôraznil, že poskytnuté finančné prostriedky boli pre úplne iný účel, aj keď o sponzorskom dare nebola spísaná žiadna zmluva. Uviedol, že išlo o jeho vlastné peniaze a on osobne nepotreboval doklady, ako v prípade, keď treba takéto prostriedky odrátať zo základu dane u podnikateľov alebo právnických osôb.

Obžalovaný ďalej uviedol, že so S. D. sa pozná a od neho sa dozvedel, že jeho dcéra má záujem študovať na policajnej akadémii, no S. D. ho o pomoc nežiadal a ani mu neposkytol žiadne peniaze v súvislosti s vybavením prijatia jeho dcéry na APZ SR v B. Nevidel a nevidí žiadne porušenie zákona v tom, že sa opýtal rektora, ako budú prebiehať prijímacie skúšky. V čase položenia tejto otázky ani nevedel, v akom rozsahu môže rektor zasiahnuť do procesu prijímacích pohovorov a nevie sa vyjadriť, v akom rozsahu rektor nelegálne zasahoval do výsledkov prijímacích pohovorov. Považuje za otázne, prečo by dával svoje osobné peniaze v prospech osôb, ktoré ho o takúto službu nežiadali a dokonca mu na to ani peniaze neposkytli.

Za týchto okolností nie je, podľa jeho názoru, zistený motív jeho konania, hoci motív je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu a bez jeho ozrejmenia súd prvého stupňa nemohol náležite zistiť ani skutok, v dôsledku čoho nesprávne posúdil aj otázku jeho zavinenia. Obžalovaný uviedol, že nemôže niesť následky konania rektora akadémie, vo vzťahu ku ktorému až v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní