Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Uznesenie ústavného súdu PL. ÚS 3/2024: posun v judikatúre na úkor vedľajších škôd
Autori v článku analyzujú prelomové unesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, ktorým tento súd prvýkrát pozastavil účinnosť neplatného právneho predpisu. Kriticky rozoberajú niektoré argumenty ústavného súdu a, naopak, poukazujú na argumenty, ktoré, podľa nich, súd dostatočne v odôvodnení nezohľadnil. Konkrétne ide o princíp spolupráce medzi ústavnými orgánmi, preventívny aspekt pri následnej kontrole ústavnosti a neplatný právny predpis ako predmet prieskumu ústavného súdu. V poslednej časti sa zamýšľajú nad možnosťou použitia § 70 zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov.
In the paper, the authors analyse the shift of the Slovak Constitutional Court in the decision PL. ÚS 3/2024 from February 28, 2024. In this decision for the first time the court suspended the effectiveness of an invalid legal regulation. The authors critically examine some of the arguments of the court and, on the contrary, point to arguments that the court did not sufficiently take into account in the reasoning. Specifically, the paper outlines the principle of cooperation between constitutional authorities, the preventive aspect in the ex post judicial review, and an invalid legal regulation as the subject of a review by the court.In the last part, the authors reflect on the possibility of applying the § 70 of the Act on the Constitutional Court in the proceeding.
ĽALÍK, T. - BALOG, B.: Uznesenie ústavného súdu PL. ÚS 3/2024: posun v judikatúre na úkor vedľajších škôd; Justičná revue, 76, 2024, č. 3, s. 348 - 361.
Kľúčové slová: pozastavenie účinnosti právneho predpisu, neplatný právny predpis, vzájomná spolupráca.
Key words: suspension of legal act, invalid legal act, mutual cooperation.
Právne predpisy/legislation: ústavný zákon č. 460/1992 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., zákon č. 400/2015 Z. z., zákon č. 314/2018 Z. z.
ÚVOD
Deň 28. február 2024 sa nepochybne zapísal ako jeden z míľnikov slovenského ústavného práva. V tento deň Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej ako "ústavný súd")
vydal uznesenie sp. zn. PL. ÚS 3/2024,
ktorým pozastavil účinnosť časti rozsiahlej novely trestného práva. Pozastavenie účinnosti právneho predpisu nie je v činnosti ústavného súdu nič nezvyčajné. Prelom tohto uznesenia v porovnaní s inými uzneseniami o pozastavení účinnosti spočíva v tom, že súd tak urobil vo vzťahu k takému predpisu, ktorý ešte nebol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej ako "zbierka zákonov") a teda nebol ešte platný.V tomto texte analyzujeme viaceré aspekty predmetného uznesenia o pozastavení účinnosti právneho predpisu. Ako hlavný cieľ sme si vybrali práve vyvodenú právomoc ústavného súdu posudzovať a pozastavovať účinnosť takým predpisom, ktoré ešte nenadobudli platnosť. Teda pôjde o tie predpisy, ktoré, síce už sú schválené a podpísané, ale ešte neboli zverejnené v zbierke zákonov. Iné otázky, aj keď nepochybne zaujímavé, napríklad rýchlosť rozhodovania ústavného súdu, či rozsah pozastavenia účinnosti napadnutej právnej úpravy, necháme bokom.
1)
Nedá nám však nepovedať, že ako negatívum celej veci vnímame skutočnosť, že k rozhodnutiu ústavného súdu o pozastavení účinnosti právnej úpravy sa dostali vybrané médiá skôr, ako sa k nim dostali relevantné štátny orgány - parlament, vláda a prezidentka. Považujeme to za zlyhanie ústavného súdu. Uvedené by sa, podľa nás, malo interne vyšetriť
2)
a mali by sa vyvodiť dôsledky, aby sa podobná vec v budúcnosti nezopakovala.
3)
Ale späť k téme príspevku. Za cieľ sme si vybrali niekoľko oblastí, v ktorých si myslíme, že ústavný súd mal buď postupovať celkom odlišne od toho, ako postupoval, resp. jeho argumentácia vyvoláva viacero otázok, na ktoré sme sa rozhodli poukázať a zároveň aj ponúknuť naše odpovede. Konkrétne sme sa zamerali na otázku spolupráce a rešpektu medzi ústavnými orgánmi, ďalej v článku analyzujeme preventívny aspekt pri následnej kontrole ústavnosti, otázku spôsobilosti neplatného právneho predpisu byť predmetom kontroly súladu právnych predpisov a nakoniec aj možné (ne)použitie § 70 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej ako "ZoÚS") pri vykonateľnosti uznesenia ústavného súdu o dočasnom pozastavení účinnosti právneho predpisu. Tieto okruhy tvoria zároveň aj štruktúru nášho článku. Na záver poznatky sumarizujeme.
PRINCÍP SPOLUPRÁCE, REŠPEKTU A VZÁJOMNÉHO DIALÓGU
Ako úvodný bod našich výhrad považujeme nedôsledné vysporiadanie sa ústavného súdu s princípom vzájomného rešpektu, spolupráce a dialógu medzi ústavnými orgánmi. Tento princíp je v rozhodovacej činnosti súdu spomínaný viackrát:
"Z princípu deľby moci vyplýva aj čiastkový princíp spolupráce jednotlivých ústavných orgánov vrátane požiadavky, aby ústavný orgán nevykonával, resp. nevykonal svoju ústavnú právomoc spôsobom, ktorý by znemožňoval alebo zmaril výkon ústavných právomocí iných ústavných orgánov."
4)
K ústavnej hodnote spolupráce medzi štátnymi orgánmi sa ústavný súd afirmatívne vyjadril aj v iných rozhodnutiach.
5)
Predmetný princíp vzájomného rešpektovania sa a spolupráce orgánov verejnej moci nezabudol súd zmieniť aj v analyzovanom uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2024 pri ústavnej povinnosti ministra spravodlivosti publikovať uznesenie ústavného súdu v zbierke zákonov.
6)
Inštitút vzájomného dialógu medzi parlamentom a ústavným súdom je aj predmetom výskumu doktríny. Jeden z nás publikoval k dialógu medzi týmito inštitúciami kapitolu svojej monografie. Tam uvádza, že spolupráca a dialóg môžu existovať len medzi rovnocennými partnermi (čo parlament, vláda a ústavný súd nepochybne sú) a zdôrazňuje rešpekt a úctu k druhej strane. Účelom je snaha o reflexiu svojich vlastných názorov konfrontáciou s názormi druhej strany v spoločnom projekte tvorenia významu ústavného textu. Dialóg predpokladá autentický konflikt, ale vychádza z pozitívneho vplyvu každej inštitúcie pri formovaní významu ústavného textu. Ignorancia je mu cudzia. Dôsledkom vzájomného dialógu je zvýšená miera legitimity prijímaných rozhodnutí a tým aj dôvera v celý systém.
7)
Mimo ústavného princípu spolupráce a rešpektu k iným ústavným orgánom a z neho vyplývajúcich požiadaviek nestojí ani ústavný súd. Postup, akým ústavný súd vyriešil dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu, však navodzuje dojem, že sa týmto princípom dôsledne neriadil.
Pre uchopenie tohto argumentu si dovolíme menšiu rekapituláciu faktov. Ústavnému súdu bol doručený návrh prezidentky (a následne dva návrhy skupiny poslancov) 19. februára 2024, resp. 20. februára 2024. Najskorší termín nadobudnutia účinnosti novely trestného práva bol 15. marec 2024. Teda ústavný súd mal na rozhodnutie o pozastavení účinnosti skoro štyri týždne, pričom rozhodol presne na deviaty deň po doručení prvého podania. Do účinnosti zostávali stále viac ako dva týždne.
Navrhovatelia (a časť mediálneho spektra) sa snažili navodiť dojem, že tak Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "Kancelária parlamentu"), ako aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti") spomaľujú či brzdia edičnú a promulgačnú fázu legislatívneho procesu. Tvrdili, že orgány parlamentu a vlády urobia všetko, aby ústavný súd nemohol rozhodnúť o pozastavení účinnosti právneho predpisu predtým, ako ten nadobudne platnosť a účinnosť.
8)
A ústavný súd si túto argumentáciu bez ďalšieho osvojil (aspoň implicitne).A práve tu poukazujeme na (ne)aplikáciu ústavnej hodnoty rešpektu a spolupráce medzi orgánmi verejnej moci postupom ústavného súdu, ktorý pozastavil účinnosť právneho predpisu ešte predtým, ako tento nadobudol platnosť. Ústavný súd prezumoval zlú vôľu, obštrukcie a absenciu spolupráce iných ústavných orgánov. Podľa nášho názoru, ústavný súd hodnotu vzájomného rešpektu a spolupráce nezohľadnil hneď dvakrát.
Prvýkrát tak urobil prezumovaním, že Kancelária parlamentu a ministerstvo spravodlivosti budú ešte ďalšie dva týždne zdržiavať publikáciu zbierky zákonov s novelou trestného práva a že dôsledkom bude nemožnosť ústavného súdu posúdiť otázku dočasného pozastavenia účinnosti. Tento predpoklad ústavný súd ničím nepreukázal ani neodôvodnil. Vychádzať pri tom z vyjadrení na sociálnych sieťach nepovažujeme za dostatočný argument.
Ak ústavný súd obavy o obštrukcie mal, tak mohol postupovať nasledovne. Mal vydať tlačovú správu o tom, že ak Kancelária parlamentu a ministerstvo spravodlivosti nezabezpečia zverejnenie zbierky zákonov napr. do 8. marca 2024, ústavný súd môže vykonať svoju právomoc aj bez toho, aby bol zákon publikovaný v zbierke zákonov. Navyše, predseda ústavného súdu je ústavný činiteľ, ktorý má bezprostredný kontakt s ministrom spravodlivosti aj s predsedom parlamentu. Predmetnú informáciu im mohol tlmočiť osobne a transparentne.
V žiadnom prípade nemožno hovoriť o vyhrážke alebo nátlaku zo strany jednej ústavnej inštitúcie voči druhej. Práve naopak, išlo by o kultivovaný dialóg s cieľom, aby si aj ústavný súd mohol riadne a včas uplatniť svoju kompetenciu posúdenia, či právnu úpravu dočasne suspenduje alebo nie.
Až keď by sa táto verejná a transparentná výzva nestretla s pochopením, alebo stretla so zahmlievaním, či potvrdením obáv o nestihnutie lehôt, až potom by bolo možné prísť so záverom, že ústavný súd musí výnimočne využiť svoju právomoc posúdiť účinnosť dosiaľ neplatného predpisu. Dovtedy však nemožno implikovať zlú vôľu, osobitne ak Kancelária parlamentu a ministerstvo spravodlivosti konali v rámci zákonných lehôt.
Druhýkrát princíp ústavnej spolupráce a rešpektu ústavný súd nezohľadnil v súvislosti s dodržaním lehoty na publikáciu uznesenia ústavného súdu o pozastavení účinnosti právneho predpisu. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoTPP") má ministerstvo spravodlivosti povinnosť zverejniť uznesenie ústavného súdu do 15 dní od doručenia. Uznesenie o dočasnom pozastavení sa nepublikuje celé, ale § 82 ZoÚS špecifikuje, ktoré časti sa vyhlásia - výrok, poučenie o opravných prostriedkoch a informácia o odlišných stanoviskách. Právnu úpravu potvrdzuje aj prax.
9)
Ide o stručný text, maximálne jedna strana formátu A 4, pri ktorom nevzniká problém korektúr podľa § 21 ods. 5 ZoTPP.Ústavný súd postupoval tak, že vydal uznesenie o pozastavení právneho predpisu tak, aby ministerstvo spravodlivosti muselo zákonom predvídanú 15-dňovú lehotu splniť - t. j., že uznesenie bude publikované pred 15. marcom, kedy mala nadobudnúť účinnosť trestná novela. Skorým prejednaním a rozhodnutím o pozastavení účinnosti, ústavný súd nepredpokladal dobrú vôľu k iným ústavným orgánom, keďže vychádzal z toho, že ak by rozhodnutie prijal po 29. februári 2024, spomínaná 15-dňová lehota na publikáciu jeho uznesenia v zbierke zákonov by neumožnila vyhlásenie jeho uznesenia v zbierke zákonov pred 15. marcom 2024, čím by novela nadobudla účinnosť. Jednoducho, že ministerstvo spravodlivosti by robilo obštrukcie a uznesenie súdu by zverejnilo na poslednú možnú chvíľu, teda až po nadobudnutí účinnosti napadnutej právnej úpravy, čiže neskoro.
V tomto konkrétnom prípade princíp ústavnej spolupráce a rešpektu sa premieta do tvrdenia, že aj keby ústavný súd vydal rozhodnutie o pozastavení účinnosti kedykoľvek po 29. februári 2024 (napr. do 13. marca 2024), tak vzhľadom na rozsah zverejnenia v zbierke zákonov sa mohol ústavný súd spoliehať, že ministerstvo spravodlivosti zbierku zákonov s uznesením o pozastavení účinnosti právneho predpisu pred 15. marcom 2024 bez problémov vydá.
Iste, niekto môže namietať, že ústavný súd síce konal excesívne, ale v záujme efektívnej ochrany ústavnosti. Áno, je to pravda, ale za cenu prezumpcie zlej viery, obštrukcií či blokovania zo strany Kancelárie parlamentu a ministerstva spravodlivosti. Koniec-koncov, aj pri prezumovaní zlej vôle ministerstva spravodlivosti si bolo možné predstaviť zlý scenár, že uznesenie ústavného súdu by bolo publikované až po 15. marci 2024 a nová právna úprava by tak istý čas bola účinná. Rozdiel oproti situácii, kedy by ústavný súd dopredu upovedomil o svojom zámere netolerancie obštrukcií a povinnosti využiť svoje kompetencie efektívnym spôsobom, spočíva v tom, že kým v alternatívnej situácii by ústavný súd dobrú vôľu, rešpekt a spoluprácu prezumoval, resp. by konal tak, aby k spolupráci ostatné orgány primäl, podľa aktuálneho postupu tieto hodnoty ignoroval a nechal sa vtiahnuť do politických bojov, konfrontácií a kalkulov
"plynutia času".
V nami preferovanom postupe, ak by zbierka zákonov s uznesením ústavného súdu vyšla aj po nadobudnutí účinnosti, celú zodpovednosť za stav by nieslo ministerstvo spr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 3/2024
