Vedľajší účastník podľa OSP versus intervenient podľaCSP

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2019 predbežne prerokoval sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (ďalej len "sťažovateľ"), ktorou namietalo porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len "okresný súd") č. k. 12C 59/2012 z 25. marca 2019 (ďalej aj "napadnuté uznesenie"), prijal ju na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej.

Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že žalobou podanou na okresnom súde 10. mája 2012 sa Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej aj "žalobca v 2. rade", spolu ďalej aj "žalobcovia"), domáhajú v konanívedenom pod sp. zn. 12 C 59/2012 proti občianskemu združeniu Človek a strom, o. z. (ďalej len "žalovaný"), určenia neplatnosti zámennej zmluvy č. 6929/2008/140, uzatvorenej 29. júla 2008 medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným (ďalej len "zámenná zmluva"). Predmetom zámennej zmluvy boli pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, v katastrálnom území Petržalka, v obci Bratislava-Petržalka, v okrese Bratislava V, ktoré boli zamenené za pozemky v katastrálnom území Šiatorská Bukovinka, v obci Šiatorská Bukovinka, v okrese Lučenec vo vlastníctve žalovaného. Dôvodom údajnej neplatnosti zámennej zmluvy je rozpor so zákonom, keďže rozdiel medzi hodnotou a výmerou zamenených lesných pozemkov je viac ako 10%.

Podaním doručeným okresnému súdu 28. júna 2013 sťažovateľ oznámil, že v súlade s § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku [účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj "OSP")] vstupuje do predmetného súdneho konania ako vedľajší účastník. Okresný súd uznesením sp. zn. 12 C 59/2012 z 2. júla 2013 pripustil vstup sťažovateľa do konania ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov

Následne okresný súd rozsudkom sp. zn. 12 C 59/2012 z 13. novembra 2015 žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku podali žalobcovia, sťažovateľ a prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len "krajský súd") uznesením sp. zn. 14 Co 76/2016 zo 7. augusta 2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesenízároveň vyslovil právny názor, podľa ktorého forma účastníctva sťažovateľa (vedľajší účastník) v konaní zanikla stratou účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a subjekt, ktorý vstúpil do konania ako vedľajší účastník, nenadobúda automaticky postavenie intervenienta podľa Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP"). Vyslovil preto názor, že od účinnosti Civilného sporového poriadku sťažovateľ nie je účastníkom súdneho konania.

Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 11. marca 2019 oznámil, že v súlade s § 82 ods. 1 CSP ako intervenient vstupuje do konania na strane žalobcov. Svoj vstup do konania odôvodnil tým, že predmetom konania sú nehnuteľnosti - lesné pozemky, ktoré sú súčasťou chráneného vtáčieho územia Dunajské Luhy. Predmetné územie európskeho významu je mimoriadne cenné z hľadiska ochrany prírody. Keďže Lesoochranárske zoskupenie VLK vzniklo na záchranu prirodzeného lesa, je v jeho záujme, aby pozemky, ktoré sú predmetom konania, zostali vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Okresný súd napadnutým uznesením nepripustil vstup sťažovateľa ako intervenienta do predmetného konania z dôvodu, že nepovažoval právny záujem Lesoochranárskeho zoskupenia VLK na výsledku sporu za preukázaný a dostatočný.

Podľa sťažovateľa napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažovateľ sa domnieval, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím prekvapivým, keďže sa o tej istej otázke rozhodlo spôsobom, ktorý je protichodný, na čom nič nemení ani zánik účinnosti OSP a nadobudnutie účinnosti nového procesného predpisu, t.j. CSP. Napadnutým rozhodnutím bol, podľa sťažovateľa, porušený princíp právnej istoty, a zároveň mu vyčítal nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu k záveru, že právny záujem sťažovateľa na výsledku sporu nie je preukázaný, ani dostatočný.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2020 vo veci rozhodol nálezom takto.