Vodiaci pes v slovenskej legislatíve: živé zviera ako kompenzačná pomôcka bez primeranej regulácie

Vodiaci pes je pes, ktorý sprevádza nevidiace alebo inak vážne zrakovo postihnuté osoby, pričom jeho účelom je dôstojným spôsobom uľahčiť im každodenný život a pohyb v súkromí aj na verejných miestach. Z právneho hľadiska tak naňho možno nahliadať z dvoch hľadísk, a to (1) ako na živé zviera a (2) ako na kompenzačnú pomôcku zvyšujúcu kvalitu života osôb s ŤZP.

Vodiaci pes môže byť ako živé zviera podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako "Občiansky zákonník") predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda aj napr. predmetom kúpnej zmluvy. V nadväzujúcom ustanovení § 119 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré je venované bližšej špecifikácii právneho statusu veci, zákonodarca uviedol, že živé zviera má " ". Status zvieraťa sa spravuje ustanoveniami o hnuteľných veciach " ". Z hľadiska aplikácie zákona sa tak na vodiaceho psa spravidla primerane aplikujú ustanovenia upravujúce status nezastupiteľnej hnuteľnej veci, konkrétne domáceho zvieraťa. Rovnako ako v prípade iných ustanovení právneho poriadku je vnímanie pojmu " " do veľkej miery subjektívne a jeho v praxi aplikovateľný výklad bude v podstatnom rozsahu závisieť od dostupných súdnych rozhodnutí. Aký konkrétny vplyv má daná primeranosť a deklarovaná osobitosť na status vodiaceho psa (či akéhokoľvek zvieraťa), to v tejto chvíli nie je spoľahlivo vysvetlené; čiastočná analýza predmetnej témy sa však nachádza ďalej v článku v rámci diskusie o zodpovednostnom koncepte za kvalitu vodiaceho psa a o dĺžke záručnej doby.

Priamo pojem "vodiaci pes" je definovaný v Zákone o peňažných príspevkoch. V slovenskom právnom poriadku je subsumovaný pod kategóriu , konkrétne , kam patria aj spomínané asistenčné a signálne psy.

, ktorým je umožniť alebo sprostredkovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez vodiaceho psa nemohla vykonávať sama, alebo by bolo vykonávanie týchto činností spojené s nadmernou fyzickou záťažou či trvalo by neúmerne dlho. Zákon o peňažných príspevkoch vodiaceho psa ďalej hodnotí ako pomôcku, ktorá má slúžiť na podporu " ". V súlade s uvedeným sú tak kompenzované postihnutia limitujúce možnosti mobility, orientácie, komunikácie, zvýšenej finančnej záťaže a sebaobsluhy. Konkrétne je úlohou vodiaceho psa - pomôcť osobe s ŤZP " ".

Status vodiaceho psa rozoznáva aj ďalší právny predpis, a to zákon č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej ako "Zákon o podmienkach držania psov"), ktorý označuje vodiaceho psa ako . Konkrétnejšie podmienky na získanie tohto označenia však nedefinuje.

Kým v Českej republike sú základné požiadavky na vodiaceho psa, ale aj na osobu s ŤZP, ktorá ním má byť sprevádzaná, ustanovené v prílohe č. 2 vyhlášky č. 388/2011 Sb., a to v rozsahu schopností vodiaceho psa, jeho poslušnosti, ovládateľnosti a správania, schopností potrebných k vodeniu osoby so zrakovým postihnutím, aj v rozsahu vyhľadávacích schopností, schopností pri cestovaní v dopravných prostriedkoch aj v mieste bydliska, slovenská legislatíva definíciu alebo charakteristiku vodiaceho psa nešpecifikuje vôbec. Nie je určené, či by malo ísť o pokojného psa, aké úlohy by mal byť spôsobilý plniť, ba ani to, ako často by s ním mala osoba s ŤZP trénovať, aby svoju funkciu kompenzačnej pomôcky nestratil. Podľa dostupných ustanovení slovenského právneho poriadku môže ísť o akéhokoľvek psa, ktorý na daný účel absolvoval špeciálny výcvik. Z tohto dôvodu je potrebné zamerať sa v ďalšom kroku na predmetný výcvik, jeho obsah a osoby oprávnené ho realizovať, ktoré by mohli byť garanciou kvality vodiaceho psa.