Výber z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásených v mesiaci december 2020 - Selahattin Demirtas proti Turecku (č. 2)

V septembri a októbri 2014 členovia ozbrojenej teroristickej organizácie Daeš (Islamský štát) uskutočnili ofenzívu na sýrske mesto Kobani, asi 15 km od tureckého hraničného mesta SuruQ. Medzi silami Daeš a jednotkami ľudovej ochrany (YPG), organizáciou založenou v Sýrii a v Turecku považovanou za teroristickú organizáciu z dôvodu jej napojenia na PKK (Kurdskú stranu pracujúcich) došlo k ozbrojeným zrážkam. Po prepuknutí konfliktu v Sýrii turecká vláda otvorila hranice pre tisíce utečencov, ktorí sa zhromažďovali na sýrsko-tureckej hranici, avšak zatvorila hranicu v smere do Sýrie, aby zabránila dobrovoľníkom odísť bojovať do mesta Kobani.

Od 2. októbra 2015 sa po celom Turecku uskutočnil veľký počet demonštrácií a niekoľko mimovládnych organizácií zverejnilo vyhlásenia vyzývajúce na medzinárodnú solidaritu s mestom Kobani proti obliehaniu Daeš. Vyzývali najmä vládu, aby umožnila bojovníkom prejsť do Sýrie. Dňa 6. októbra 2014 boli na oficiálnom účte HDP na sociálnej sieti Twitter zverejnené tri statusy vyzývajúce na protesty proti útokom Daeš v Kobani a proti tureckej vláde.

Po 6. októbri 2014 sa demonštrácie zmenili na násilné a mali za následok smrť 50 ľudí a ďalšie stovky zranených. Podľa prokuratúry, násilie bolo vyvolané výzvami na oficiálnom účte HDP na Twitteri.

Do konca roka 2014 sa začal mierový proces známy ako "proces riešenia" s cieľom nájsť riešenie kurdskej otázky pokojnou cestou.

Parlamentné voľby sa konali 7. júna 2015 a prokurdská strana po prvýkrát presiahla zákonom stanovenú hranicu pre zastúpenie v Národnom zhromaždení. HDP získala 13,12 % hlasov a stala sa druhou najväčšou opozičnou stranou. Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) v parlamente stratila väčšinu po prvýkrát od roku 2002.

Po voľbách bolo Turecko zasiahnuté sériou teroristických útokov údajne spáchaných PKK a Daeš. Po teroristickom útoku z 22. júla 2015, ktorého výsledkom bolo de facto ukončenie "procesu riešenia", došlo k ozbrojeným stretom medzi tureckými bezpečnostnými zložkami a PKK. Dňa 28. júla 2015 prezident Turecka vydal tlačovú správu, v ktorej vyhlásil, že vedúce osobnosti HDP "zaplatia" za akty terorizmu.

Po neúspešnom pokuse vytvoriť vládnu koalíciu sa 1. novembra 2015 konali predčasné voľby, v ktorých HDP získala 10,76 % hlasov. Voľby vyhrala AKP a znovu získala väčšinu v Národnom zhromaždení.

Dňa 20. mája 2016 Národné zhromaždenie prijalo novelu ústavy, ktorou bola odňatá imunita vo všetkých prípadoch,v ktorých boli Národnému zhromaždeniu doručené žiadosti o zbavenie imunity pred prijatím novely. Novela sa dotkla celkovo 154 poslancov.

Po nadobudnutí účinnosti novely prokurátor v meste Diyarbakír rozhodol o spojení spolu 31 samostatných trestných konaní proti sťažovateľovi do jednej veci. Od júla do októbra 2016 príslušní prokurátori vydali sťažovateľovi 6 samostatných predvolaní na podanie vysvetlenia. Sťažovateľ sa však pred vyšetrovateľa nedostavil.

Dňa 4. novembra 2016 bezpečnostné sily vykonali operácie proti dvanástim poslancom HDP, vrátane sťažovateľa, ktorí boli zatknutí a zaistení. Neskôr v ten deň 2. Magistrátny súd Diyarbakír nariadil väzbu sťažovateľa za členstvo v ozbrojenej teroristickej organizácii a verejné navádzanie na páchanie trestnej činnosti. Ôsmi poslanci HDP boli vzatído väzby príslušnými sudcami v rôznych mestách.

Od 8. novembra 2016 sťažovateľ podal niekoľko námietok proti väzbe. Vnútroštátne súdy vec posudzovali viac ako 60-krát. Až do 2. septembra 2019 zakaždým rozhodli o predĺžení väzby.

Dňa 2. februára 2017 vyšetrovací súd (Assize Court) v meste Diyarbakír prijal obžalobu prokurátora, ktorý pre sťažovateľa žiadal trest odňatia slobody od 43 do 142 rokov, najmä za trestné činy spojené s terorizmom. Od 22. marca 2017 kasačný súd rozhodol, že príslušným pre prejednanie obžaloby bude vyšetrovací súd v Ankare.

Dňa 7. decembra 2017 sa konalo prvé