Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vybrané rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásené v januári 2020 - Magyar Kétfarkú Kutya Párt proti Maďarsku
Magyar Kétfarkú Kutya Párt proti Maďarsku
rozsudok Veľkej komory Súdu z 20. januára 2020 k sťažnosti č. 201/17 pre porušenie článku 10 Dohovoru (sloboda prejavu) v kontexte súladu pravidiel priebehu volieb a referenda s mobilnou aplikáciou umožňujúcou širokej verejnosti komentovať výsledky referenda
Sťažovateľom je politická strana Magyar Kétfarkú Kutya Párt (ďalej len "MKKP") so sídlom v Budapešti (Maďarsko). V septembri 2016 vytvorila mobilnú aplikáciu, ktorá umožňovala voličom ukázať a komentovať neplatnú tajnú voľbu počas referenda o plánoch Európskej únie na relokáciu migrantov.
Referendum sa z iniciatívy vlády uskutočnilo 2. októbra 2016 a obsahovalo jednu otázku - "Chcete, aby mala Európska únia oprávnenie prikázať povinné umiestňovanie občanov, ktorí nemajú maďarskú štátnu príslušnosť, na územie Maďarska bez súhlasu parlamentu?".
V priebehu kampane niekoľko opozičných politických strán vyzvalo voličov, aby bojkotovali referendum, alebo aby vhodili neplatné hlasovacie lístky, ktoré by sa do konečného spočítavania hlasov nezapočítavali, avšak stále by ich bolo možné vykladať ako prejav odporu proti myšlienke referenda.
Sťažovateľ - politická strana MKKP vytvorila v uvedenom kontexte aplikáciu pre mobilné telefóny. Aplikácia umožňovala voličom zverejniť anonymné fotografie hlasovacích lístkov, platných alebo neplatných, a komentovať dôvody svojej voľby.
Po sťažnosti súkromnej osoby Národná volebná komisia uložila strane pokutu, keď rozhodla, že aplikácia predstavovala aktivitu patriacu do volebnej kampane a porušovala pravidlá spravodlivých volieb, tajnosti voľby a výkonu práv v súlade s ich účelom.
Najvyšší súd v poslednom stupni len potvrdil rozhodnutie o výkone práv v súlade s ich účelom a znížil výšku uloženej pokuty. Sťažnosť ústavnému súdu bola odmietnutá ako neprípustná.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie práva na slobodu prejavu v zmysle článku 10 Dohovoru.
Komora Súdu, ktorej bola sťažnosť pridelená na rozhodnutie, vo svojom rozsudku z 23. januára 2018 jednomyseľne rozhodla, že došlo k porušeniu článku 10 Dohovoru. Komora uviedla, že strana vytvorila mobilnú aplikáciu práve preto, aby voliči mohli využívať informácie a komunikačné technológie a zdieľať svoje názory prostredníctvom anonymných fotografií neplatných hlasovacích lístkov. Aplikácia teda mala komunikačnú hodnotu a predstavovala prejav alebo vyjadrenie názoru o veci všeobecného záujmu.
Ako zdôraznil najvyšší súd, voličov nebolo možné identifikovať prostredníctvom anonymných fotografií a ich zverejnenie nemalo vplyv na spravodlivé hlasovanie. Komora teda dospela k záveru, že obmedzenie práva sťažovateľa na slobodu prejavu slúžilo legitímnemu cieľu v zmysle druhého odseku článku 10 Dohovoru.
Dňa 28. mája 2018 senát Veľkej komory Súdu prijal žiadosť žalovanej vlády o predloženie sporu na rozhodnutie Veľkej komore. Pojednávanie v merite veci sa uskutočnilo 21. novembra 2018.
Všeobecné zásady
Existencia zásahu
Je nesporné, že rozhodnutia vnútroštátnych orgánov zasiahli do slobody prejavu MKKP podľa článku 10 Dohovoru. Súd nevidel dôvod pre iný záver. Použitie fotografií vo všeobecnosti slúži na komunikáciu, keďže aj prostredníctvom nich sa priamo zdieľajú informácie. Súd už mnohokrát uznal, že právo na slobodu prejavu zahŕňa aj zverejňovanie fotografií [pozri
Von Hannover proti Nemecku (č. 2),
1)
odsek 103; rovnako aj
Ashby Donald a ostatní proti Francúzsku,
2)
odsek 34]. Podľa Súdu je zverejňovanie fotografií hlasovacích lístkov forma konania, ktoré je výkonom slobody prejavu.Je pravda, že MKKP nebola autorom fotografií, iba sa podieľala na ich rozširovaní poskytnutím mobilnej aplikácie pre ich zverejnenie. Podľa judikatúry Súdu článok 10 sa uplatňuje nielen na obsah informácie, ale aj na spôsob jej rozširovania, pretože obmedzenie spôsobu šírenia informácie nevyhnutne zasahuje aj do práva na prijímanie a zdieľanie informácie (napr.
Ahmet Yildirim proti Turecku,
3)
odsek 50).Vo vzťahu k printovým médiám Súd konštatoval, že vydavatelia, ktorí sa nemusia nevyhnutne stotožňovať s názormi vyjadrenými v práci, ktorú publikujú, sa zúčastňujú na výkone slobody prejavu tým, že poskytnú autorom médium (
Öztürk proti Turecku,
4)
odsek 49).V kontexte nových médií Súd už vyslovil názor, že služby Google určené na uľahčenie tvorby a zdieľania webstránok v rámci skupiny predstavujú prostriedok na výkon slobody prejavu (citovaný rozsudok
Ahmet Yildirim
, odsek 49). Podobne aj web stránka poskytujúca vide
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 3/2020
