ZR LVIII/2020 (1/2018) - ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2017, sp. zn. 3Sžo/128/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 1/2018, s. 4 – 13.

I. Oblasť správneho trestania je sférou, v ktorej sa uplatňuje plná jurisdikcia správneho súdu preskúmavajúceho administratívne rozhodnutie sankčného charakteru. Uvedená požiadavka vyplýva z interpretácie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Žalobca je vo veciach správnych deliktov oprávnený uviesť a poukázať v žalobe i na taký dôkaz, pre ktorý považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné a nebráni tomu ani skutočnosť, že ho neuplatnil v odvolacom správnom konaní, resp. rozkladovom konaní, ak tak objektívne nemohol urobiť. Krajský súd preto postupoval súladne so zákonom, keď sa s takto označeným dôkazom v žalobe žalobcu riadne v rámci súdneho prieskumu vysporiadal.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2017, sp. zn. 3Sžo/128/2015)

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. k. ZS 602/00004/2013/R, č. sp. 71292/1104/2014/923 z 20. augusta 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi vo výške 671,92 € v zmysle § 250 k ods. 1 O.s.p.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. k. ZS 602/00004/2013/R, č. sp. 71292/1104/2014/923 z 20. augusta 2014, ktorým žalovaný čiastočne vyhovel rozkladu žalobcu, ktorý podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č. ZS/602/00004/2013, č. sp. 141070/42207/2013/604 z 25. novembra 2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 4000 € za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti K. G., nar. x, naposledy bytom x. a zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobca pacientovi neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie spočívalo v tom, že počas hospitalizácie v dňoch od 24. januára 2013 do 26. januára 2013:

• pacientovi nebola vyšetrená sedimentácia, krvné plyny, saturácia O2 pulzným oxymetrom
• RTG hrudníka nebolo zhodnotené odborníkom- rádiológom,
• počas hospitalizácie nebolo pacientovi vykonané pneumologické vyšetrenie,
• pacientovi nebolo zabezpečené pokračovanie hospitalizácie na internom alebo pneumologickom oddelení, kde by sa zdravotný stav pacienta dodiferencoval a následne liečil,
• pacientovi neboli podávané mukolytiká, t.j. lieky na rozpúšťanie hlienov, ani expektoranciá, t.j. lieky na uľahčenie vykašliavania, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2018 5
• pacientovi nebola opakovane skontrolovaná a vyhodnotená hodnota glykémie, ktorá mala pri prijatí pacienta hodnotu 8,62 mmol/l.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na tvrdenie žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, keď tvrdil, že zdravotná starostlivosť bola zo strany žalobcu pacientovi poskytnutá správne, na preukázanie ktorého označil ako dôkaz znalecký posudok vyhotovený pre účely trestného konania, zohľadnenia ktorého sa dožadoval v súdnom konaní. Naopak, žalovaný navrhoval neprihliadať na tento posudok, nakoľko bol vypracovaný za iným účelom, nebol podkladom rozhodovania správneho orgánu, keďže ho správny orgán nemal k dispozícii.

Krajský súd zastáva názor, že pokiaľ koná v plnej jurisdikcii, musí predmetný znalecký posudok v konaní zohľadniť a prihliadať naň. Predpokladom uloženia sankcie, t.j. vydania rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie, je naplnenie hypotézy ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, t.j. zistenia skutočnosti, že zdravotná starostlivosť poskytovateľom nebola poskytovaná správne. Ak zo záverov znaleckého posudku, hoci aj podaného v trestnom konaní sledujúc iný účel, vyplývajú odlišné závery ohľadom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, krajský súd musel na tieto závery prihliadať.

Zástupkyňa žalovaného podľa krajského súdu správne poukázala na to, že súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom, najmä z hľadiska vykonávania dokazovania, na základe ktorých sa dospelo k takýmto záverom, pričom súd neskúma a ani nemôže skúmať tieto závery z hľadiska odborného, nakoľko nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, ale len z hľadiska právneho. Krajský súd preto zistené rozdiely v odborných názoroch medzi závermi konzultantov žalovaného a závermi, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku, vyhodnotil tak, že tieto rozpory je potrebné odstrániť v správnom konaní a za tým účelom bude povinnosťou žalovaného nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne znaleckým ústavom. Pokiaľ sa správnym orgánom nepodarí ani po vykonanom znaleckom dokazovaní odstrániť rozpory, v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) pri odôvodňovaní rozhodnutia zdôvodní, v čom spočívali rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov rozpory nebolo možné odstrániť. Musí tiež jednoznačne uviesť a zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a prečo iné dôkazy odmietol, ako aj uviesť dôvody odmietnutia.

Znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou forensic.sk. – Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. z 19. novembra 2013 bol spochybnený, inak správnym procesným postupom žalovaného, v správnom konaní ustálený skutkový stav. Krajský súd ďalej uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/10/2008 z 26. februára 2009 vychádza z inej skutkovej situácie, keď v tam posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nie je potrebné požiadať o vypracovanie znaleckého posudku súdnym znalcom, nakoľko závery všetkých konzultantov potvrdili rovnaký názor, pričom ani žalobca nenamietal konkrétne nedostatky v záveroch konzultantov, a teda sa vychádzalo z ustálenéh