ZR LX/2020 (3/2018) - ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2017, sp. zn. 6 Usam 1/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 1/2018, s. 31 – 42.

I. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti sa u každého oprávneného subjektu odvíja samostatne od skutočnosti doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), a preto je možné v aplikačnej praxi dôvodne predpokladať vznik i takých procesných situácií, keď v čase podania kasačnej sťažnosti oprávneným subjektom nebude logicky napadnuté rozhodnutie krajského súdu ešte právoplatné, pretože ešte nebolo doručené všetkým účastníkom konania.

II. V čase podania kasačnej sťažnosti sťažovateľom je postačujúca tzv. relatívna právoplatnosť, ktorá vo veciach uvedených v § 145 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nastáva doručením rozhodnutia účastníkovi konania - sťažovateľovi.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2017, sp. zn. 6 Usam 1/2017)

I. Konanie na správnom súde

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“, príp. „správny súd“) uznesením 24S/93/2016-69 zo dňa 9. februára 2017 postupom podľa § 323 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) určil, že mandát poslanca Obecného zastupiteľstva Obce M. žalobcovi J. K. trvá. Zároveň výrokom rozhodol, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia zanikajú právne účinky osvedčenia zo dňa 14.06.2016 o tom, že sa J.M. stala poslankyňou Obecného zastupiteľstva Obce M. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

2. Správny súd skúmal dôvodnosť žaloby vo veci územnej samosprávy podľa okolností prípadu a z predložených listinných dôkazov a obsahu žaloby konštatoval zistený skutkový stav, že žalovaná dňa 23.05.2016 vrátila synovi žalobcu faktúru za odhŕňanie snehu v zime v roku 2016 bez zaplatenia listom s odporučením zvolenia iného spôsobu odplatnej spolupráce s tým, že odmenu za vykonané pluhovanie pre obec je možné vyplatiť len pokiaľ uzavrie dohodu o odpratávaní snehu s obcou žalobca. Dňa 30.05.2016 starosta žalovanej žalobcovi navrhol a uzatvoril so žalobcom predmetnú dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou činnosťou „Odpratávanie snehu podľa potreby“ a časom trvania dohody od 31.05.2016 do 31.12.2016. Nebolo sporné, že dohoda o pracovnej činnosti bola účastníkmi uzatvorená za účelom vytvorenia podkladu na vyplatenie prác vykonaných už v januári 2016. Po podpise zmluvy starosta žalovanej prezentoval, že žalobcovi zo zákona zanikol mandát poslanca obecného zastupiteľstva z dôvodu, že s obcou uzatvoril podpísaním predmetnej dohody pracovný pomer. Žalobca preto zaslal žalovanej písomné odstúpenie od dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.05.2016, v ktorom popísal skutočnosti, ktoré viedli k uzatvoreniu predmetnej dohody, a teda že išlo o vylákanie podpisu tejto dohody z jeho strany a motív konania starostu. Uvedené účastníci zhodne potvrdili na pojednávaní pred správnym súdom, pričom žalovaná po uzatvorení predmetnej dohody v najbližšom výplatnom termíne čiastku uvedenú na faktúre žalobcovi uhradila, avšak žalobca ju následne vrátil.

3. Správny súd na základe skutkových okolností podpisu predmetnej dohody o pracovnej činnosti konštatoval, že jej účelom bolo dosiahnutie úhrady za už vykonané odhŕňanie snehu pluhom patriacim žalobcovmu synovi.

4. Pri právnom posúdení dôvodnosti žaloby správny súd vychádzal z ustanovení § 25 ods. 2 písm. h) v spojení s § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 30.06.2016, z ustanovení § 1 ods. 2, ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom do 17.06.2016 (ďalej len „Zákonník práce“), § 11 ods. 1, § 223 ods. 1 a 2, § 228a ods. 1 až 3 Zákonníka práce, § 15, § 17 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1 a 3 Zákonníka práce, § 39 a § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z ustanovení § 192 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov.

5. Námietku žalobcu, že mu nezanikol poslanecký mandát, pretože sa nestal zamestnancom žalovanej, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Vychádzal pritom zo zákonnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov, ktoré je možné založiť aj mimo pracovného pomeru, a to výnimočne na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer. Tieto vzťahy sú upravené v 9. časti Zákonníka práce s tým, že sa na ne vzťahuje aj prvá časť zákonníka práce a vybrané ustanovenia ďalších častí uvedené v § 223 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch je upravená v § 17 Zákonníka práce, z ktorého znenia je zrejmé, že žiadny z dôvodov neplatnosti uvedený v Občianskom zákonníku nie je upravený odlišne. V § 17 je pridaný ďalší dôvod neplatnosti a odlišná úprava následku neplatnosti právneho úkonu voči zamestnancovi, ak ju nespôsobil sám. Z toho vyplýva, že platnosť dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou 30.5.2016 (uzatvorenie ktorej podľa žalovanej spôsobilo zánik žalobcovho mandátu poslanca žalovanej) bolo potrebné posúdiť aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Prejav vôle je v pracovnoprávnych vzťahoch potrebné vykladať podľa § 16 Zákonníka práce, teda tak ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

6. Vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti predmetnej dohody o vykonaní práce správny súd dôvodil, Zákonník práce v § 223 ods. 1 citovanom v bode 15 tohto rozhodnutia vymedzil účel dohody o pracovnej činnosti. Účelom dohody o pracovnej činnosti podľa uvedeného ustanovenia je zabezpečenie úloh alebo potrieb zamestnávateľa. Preto účelom dohody o pracovnej činnosti súladným so zákonom je výlučne ten, ktorý vymedzil Zákonník práce. To znamená, že každý iný účel takejto dohody je v rozpore so zákonom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V preskúmavanom prípade bolo účelom uzatvorenia dohody niečo iné, ako plnenie budúcich úloh alebo budúcich potrieb žalovanej ako zamestnávateľa. Z vyjadrení oboch strán je nepochybné, že účelom dohody bolo vypracovať podklad, ktorý by umožnil vykonať platbu za už vykonané práce. Takýto účel zmluvy, keď zmluvné strany vychádzali z tvrdenia žalovanej o neexistencii inej legálnej možnosti zaplatenia už vykonaných prác (čo nebolo predmetom tohto konania, a preto súd neposudzoval, či skutočne legálna výplata už vykonaných prác možná nebola), a preto obaja účastníci zmluvy jej uzatvorením vedome zamýšľali obchádzať túto tvrdenú nemožnosť legálnej úhrady, je nielen v rozpore so zákonom ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda preto trpí neplatnosťou aj pre jej rozpor s dobrými mravmi. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému, a preto súd musel takýto právny stav zobrať do úvahy pri posudzovaní, či žalobcovi zanikol mandát poslanca z dôvodu uzatvorenia predmetnej dohody o pracovnej činnosti. Na základe neplatnej dohody o pracovnej činnosti nie je právne možné získať funkciu zamestnanca, a preto neboli naplnené podmienky zániku mandátu poslanca uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

7. K argumentácii žalovanej o zániku poslaneckého mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva ex lege z dôvodu uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti správny súd uvi