ZR LXIII/2020 (6/2018) - ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/80/2016)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 1/2018, s. 56 – 66.

I. Ak výsluch svedka v daňovom konaní nebol vykonaný pri zabezpečení účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu v súlade s vtedy platnými daňovými predpismi, tento nedostatok je možné napraviť tým, že pri ďalšom výsluchu tohto svedka, ktorý sa už realizuje v súlade so zákonom, sa svedok iba odvolá na svoju skoršiu výpoveď, nakoľko žalobcovi správca dane právo účasti zabezpečil.

II. Najmä podvojné účtovníctvo právnických osôb vytvára podklady a s tým súvisiace relevantné údaje (výstupy) pre vyhotovenie daňového priznania na dani z príjmov. Osoba vykonávajúca zaúčtovanie účtovného prípadu na základe svojich odborných znalostí a erudovanosti má a musí vykonávať prvotnú kontrolu oprávnenosti zaúčtovania výdavku (nákladu) ako daňového výdavku v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, k čomu slúži pripojenie podpisu osoby zodpovednej za účtovný prípad.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/80/2016)

Preskúmavaným rozhodnutím z 15.04.2015 žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina z 05.12.2014 vo veci vyrubenia dane z príjmov.

Prvostupňovým rozhodnutím bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu (viď aj jeho DIČ) vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby (ďalej tiež „daň“) za zdaňovacie obdobie roku 2006 na tom právnom základe, že žalobca zahrnul k dosiahnutým príjmom aj daň z pridanej hodnoty uplatnenú v cene tovaru (zlomkové zlato od rôznych dodávateľov), hoci bol platiteľom tejto dane.

Ďalej správca dane najmä s prihliadnutím na

• výpoveď konateľa spoločnosti G.G.T., pána R. T.,
• na závery o pravosti podpisov pána R. T. na účtovných dokladoch v znaleckom posudku z 28.11.2008 znalca Bc. M. N.,
• výpoveď konateľa spoločnosti K., pána P. B.,
• výpoveď pána P. B. neuznal nasledujúce výdavky údajne zaplatené nižšie uvedeným daňovým subjektom:
• spoločnosti G.G.T. na základe ňou vystavených dodávateľských faktúr z predaja zlomkového zlata v období od 05/2006 až do 09/2006,
• spoločnosti K. na základe ňou vystavených dodávateľských faktúr z predaja zlata rýdzosti 585/1000 v období od 10/2006 až do 12/2006, ako aj
• fyzickej osobe Z. P. z Chorvátska za nakúpené zlomkové zlato.

V pôvodnom daňovom konaní boli predchádzajúce rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.12.2011 (potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/12/2012 zo dňa 03. apríla 2012).

Krajský súd v Žiline odôvodnil zrušenie rozhodnutia tým, že v procese pred správcom dane došlo k procesným pochybeniam a že dôkazy, t.j. výsluchy svedkov pána P. B. (konateľ spoločnosti K. ) a pána R. T. (konateľ spoločnosti G.G.T.) boli vykonané bez upovedomenia žalobcu, a preto boli vykonané nezákonne. K ďalšiemu pochybeniu došlo tým, že správca dane nevydal žalobcovi fotokópie znaleckých posudkov znalca Bc. M. N.

V ďalšom konaní žalovaný uviedol, že správca dane až na základe súčinnosti s policajnými orgánmi dosiahol vypočutie hore uvedených osôb, t.j. na adresách

• konateľ pán P. B. sa nachádzal v Zariadení sociálnych služieb v obci H., kde sa uskutočnilo dňa 11.06.2014 v neprítomnosti upovedomeného právneho zástupcu žalobcu, žalobca však bol prítomný, ústne pojednávanie s menovaným, a
• konateľ pán R. T. sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde sa uskutočnilo dňa 23.09.2014 v neprítomnosti tak upovedomeného právneho zástupcu žalobcu ako aj samotného žalobcu ústne pojednávanie s menovaným.

Ďalej bol vypočutý dňa 26.02.2013 pán P. B. ako svedok. Ústneho pojednávania sa nezúčastnili žalobca ani jeho právny zástupca, hoci boli o ňom upovedomení.

Následné vyrubenie dane správca dane s prihliadnutím na ustanovenie § 2 písm. i), § 17 ods. 1 a 2 a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. odôvodnil tým, že vykonaným šetrením v rámci konania vo veci preverenia dane za uvedené zdaňovacie obdobie bolo zistené, že ide o hore uvedené výdavky v nasledujúcich sumách:

• u spoločnosti G.G.T. v celkovej výške 6.445.649 Sk bez DPH,
• u spoločnosti K. v celkovej výške 1.500.000 Sk bez DPH a
• u fyzickej osoby Z. P. v celkovej výške 846.734 Sk.

Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tak správca ako aj žalovaný neuznali žalobcom uplatnené výdavky v sumách ním uvedených na sporných faktúrach ako daňové výdavky nie preto, ako vyplýva z obsahu žaloby, že nesúvisia so zdaniteľným príjmom, ale preto, že žalobca nepreukázal ich vynaloženie na daňové účely (na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov) v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Žiline žalobu z 11.06.2015.

Krajský súd v Žiline ako prvostupňový súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju bolo potrebné pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

S poukazom na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Daňového poriadku ako aj zák. č. 222/2004 Z.z., a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane, žalobných dôvodov a argumentácie žalovaného krajský súd poukázal na nutnosť súčasného splnenia 3 nasledujúcich zákonných podmienok pri uplatňovaní výdavkov, a to

• podmienka vecnosti,
• podmienka preukázateľnosti ako aj
• podmienka zaúčtovania.

Následne krajský súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca podal dňa 05.02.2007 daňové priznanie typu B k dani z príjmov fyzickej osoby, pričom prostredníctvom neho deklaroval príjmy podľa § 6 zák. č. 595/2003 Z.z. vo výške 67 724 062 Sk