ZR LXV/2020 (8/2018) - ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2017, sp. zn. 1Sžf/116/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 1/2018, s. 79 – 88.

I. Daňový subjekt má právo vykonať zákonom predpísaný úkon v ktorýkoľvek deň zákonom stanovenej lehoty, vrátane dňa posledného.

II. Pokiaľ mu je pre výkon právomoci iného štátneho orgánu znemožnené vykonať takýto úkon v posledný deň zákonnej lehoty a v dôsledku tejto skutočnosti lehotu zmešká a zároveň to oznámi príslušnému orgánu, preukáže dôvody zmeškania lehoty a bezodkladne vykoná zmeškaný úkon, má právo sa spoľahnúť na to, že orgán štátu vyhodnotí jeho podania podľa ich skutočného obsahu tak, aby utrpel čo najmenšiu ujmu na svojich právach.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2017, sp. zn. 1Sžf/116/2015)

Daňový úrad Nitra rozhodnutím č. 9417301/5/2822275/2014 zo dňa 16.06.2014 uložil žalobkyni podľa § 155 ods. 1 písm. a zákona č. 563/2009 Z.Z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 30 € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a/ bod 1 Daňového poriadku - nepodanie daňového priznania podľa zákona č. 222/2004 Z.Z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) na daň z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH alebo daň) za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v lehote do 26.05.2014.

Proti rozhodnutiu Daňového úradu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že splnomocnila konateľku spoločnosti M. C., s.r.o., Bratislava pani M. P. na doručovanie písomností elektronickými prostriedkami s prideleným ID.

Uviedla, že v uvedenej spoločnosti nastali v posledný deň na podanie daňového priznania žalobkyne na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 prekážky, ktoré neboli spôsobené touto spoločnosťou, keďže na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov odboru kriminálnej polície KR PZ Nitra bola dňa 26.05.2014 vykonaná prehliadka v objekte administratívnej budovy, v ktorej mala prenajaté priestory aj spoločnosť M. C., s.r.o.

V čase od 06.50 hod. dňa 26.05.2014 až do 04.00 hod. nasledujúceho dňa 27.05.2014 nebol zo strany vyšetrovateľa umožnený prístup k počítačovému vybaveniu spoločnosti a na jej serveroch sa nemohla vykonávať žiadna činnosť, o čom bolo vystavené Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre potvrdenie spoločnosti M. C., s.r.o., ktoré žalobkyňa priložila k odvolaniu. Z tohto dôvodu podala splnomocnenkyňa žalobkyne M. P. za žalobkyňu daňové priznanie na DPH a kontrolný výkaz za predmetné zdaňovacie obdobie v najbližší možný termín dňa 27.05.2014.

Z uvedených dôvodov navrhla rozhodnutie o uložení pokuty zrušiť.

Žalovaný rozhodnutím č. 1100304/1/380902/2014 zo dňa 25.08.2014 na odvolanie žalobkyne rozhodnutie správcu dane potvrdil. Odvolacie dôvody žalobkyne považoval za právne irelevantné, pričom poukázal na to, že žalobkyňa, resp. osoba ňou splnomocnená na doručovanie písomností elektronickými prostriedkami, mohla v zmysle § 78 od. 2 zákona o DPH podať daňové priznanie od 1. do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po skončení zdaňovacieho obdobia, v danom prípade od 01.05.2014 do 26.05.2014.

Nakoľko žalobkyňa podala daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 až 27.05.2014, teda po uplynutí zákonnej lehoty, uložil správca dane pokutu v súlade so zákonom, pričom prihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a stanovil ju v spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala na Krajskom súde v Trnave zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci na nové konanie. V žalobe namietala, že vyššie uvedená argumentácia žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žiadny zákon neukladá, aby ktokoľvek uskutočňoval podania voči orgánom štátnej správy v rámci prvých dní poskytnutých lehôt, pretože ku koncu lehoty môže nastať nepredvídaná objektívna skutočnosť, ktorá takého podanie znemožní.

Žalobkyňa poukázala na článok 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré poskytuje každému nespochybniteľné právo konať čokoľvek, čo nie je zákonom zakázané, teda aj podávať podania v posledný deň lehoty na ich podanie. Žalobkyňa ďalej namietala, že správca dane mal s poukazom na § 13 ods. 3 a § 29 ods. 1 Daňového poriadku vyhodnotiť jej podanie zo dňa 26.06.2014 označené ako odvolanie zároveň aj ako žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, nakoľko prehliadka iných priestorov uskutočnená orgánmi činnými v trestnom konaní je v zmysle § 29 ods. 1 Daňového poriadku takým závažným dôvodom, na základe ktorého správca dane odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt do 30 dní požiada, ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškaný úkon žalobkyňa uskutočnila bezodkladne po odpadnutí prekážky, ktorá jej v tom bránila, pričom omeškanie trvalo len jeden deň od uplynutia riadnej lehoty.

V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, pobočka Pezinok, ktorý v skutkovo i právne obdobnej veci v rámci autoremedúry vyhovel odvolaniu spoločnosti T. P., spol. s r. o. a zrušil vlastné rozhodnutie o vyrubení pokuty v sume 30 € uvedenej spoločnosti za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote. Žalobkyňa poukazovala na to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zásady totožného rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, čím sa naplnil odvolací dôvod podľa §250j ods. 2 písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP).

Napokon žalobkyňa poukázala na Upovedomenie o preskúmaní postupu policajta vyhotovené Krajskou prokuratúrou Nitra pod č. Kv69/14/4400-11 dňa 13.06.2014 (adresované M. P., jedinej spoločníčke a konateľke spoločnosti M. C., s.r.o.), v ktorom prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra JUDr. J. L. okrem iného uvádza, že správca dane akceptuje osobitné potvrdenie vyšetrovateľa o vykonaní úkonu, ktorý M. P. technicky znemožňoval v priebehu dňa 26.05.2014 plnenie si povinností voči príslušným správcom dane, ako dôvod prípadného omeškania s plnením si týchto povinností. Napriek tomu správca dane vydal rozhodnutie o uložení pokuty žalobkyni za omeškanie s podaním daňového priznania.

Krajský súd rozsudkom č. k. 14S/169/2014-43 zo dňa 14.10.2015 žalobu zamietol a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa, resp. ňou splnomocnená spoločnosť mohla