ZR LXXI/2020 (70/2018) - ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp.zn. 6 Cdo 202/2016)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018, s. 63 – 66.

Súd nesmie meritórne rozhodnúť o zmenenej žalobe, ktorá má znaky vadného podania.

Účinok zmeny žaloby, ktorým je spočívanie plynutia premlčacej lehoty, nastáva dňom doručenia podania na súd a nie až dňom, kedy súd o zmene žaloby rozhodne. Tento účinok nastane aj v prípade, ak je podanie obsahujúce zmenu žaloby neúplné.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017 sp.zn. 6 Cdo 202/2016)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom z 20. septembra 2013 č. k. 7C/92/2008-254 (v poradí druhým) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči žalovaným pôvodne 1/ až 6/ zaplatenia sumy 99 581,76 eur spoločne a nerozdielne spolu s príslušenstvom titulom získania bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného právneho úkonu, resp. ktorou sa alternatívne domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť sumu 11.949,81 eur, žalovanému 2/ sumu 19.916,35 eur, žalovanému 3/ sumu 970,72 eur a žalovanému 4/ sumu 5.974,91 eur spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ vyvodzovali svoj nárok z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy z 21. 12. 1999 v časti prevodu vlastníctva k pozemku parc. Č. X. – ostatné plochy uzatvorenej medzi Z., so sídlom v P. ako predávajúcim a nimi ako kupujúcimi uviedol, že subjektom záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou bol iný subjekt, ako tí, ktorých žalobcovia 1/ a 2/ označili za účastníkov konania na žalovanej strane. Žalovaní 1/ až 4/ nie sú povinní vydať bezdôvodné obohatenie z neplatnej kúpnej zmluvy, lebo z titulu tejto zmluvy od žalobcov 1/ a 2/ žiadne plnenie neprijali (tu je potrebné odlišovať združenie, ktoré právny úkon uzavrelo a plnenie od žalobcov prijalo, od členov združenia). Dospel k záveru, že v zmysle žaloby postavenej na tomto skutkovom a právnom základe, žalovaní 1/ až 4/ nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, z ktorého dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť. V súvislosti s nárokom žalobcov 1/ a 2/ z hľadiska náhrady škody vychádzal zo zistenia, že žalobcovia 1/ a 2/ získali vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá minimálne ku dňu 11. 2. 2009, kedy sa dozvedeli o tom, že žalovaní si finančné prostriedky prijaté občianskym združením po jeho zániku rozdelili medzi sebou a že si nárok na náhradu škody uplatnili až na pojednávaní dňa 22. 5. 2013. Subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody tak uplynula dňa 12. 2. 2011 a objektívna dňa 12. 2. 2012. Nárok bol žalobcami preto uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaní 1/ až 4/ sa dovolali premlčania, nebolo možné žalobcom premlčané právo priznať. Právne vec posúdil podľa § 34, § 41, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456, § 457, § 420 ods. 1 a ods. 3 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O náhrade trov konania rozhodol poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a v spore úspešným žalovaným 1/ až 4/ priznal trovy konania.

2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. októbra 2015 sp. zn. 9Co/672/2013 na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že okresný súd vec správne právne posúdil, keď v zmysle § 451 ods. 1 a ods. 2 a § 457 OZ dospel k záveru, že žalovaní 1/ až 4/ nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia žal