ZR LXXIX/2019 (51/2017) – STANOVISKO

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 6/2017, s. 2 – 9.

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2017, sp. zn. Tpj 28/2017, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 237 a § 238 Trestného zákona v súvislosti s povinnosťami správcu podstaty v konkurznom konaní.

I. Právna povinnosť je charakterizovaná príkazom postupovať určitým spôsobom (konať alebo zdržať sa konania), ktorý zároveň znamená zákaz postupovať akokoľvek inak (na rozdiel od práva, ktoré je možnosťou, nie však povinnosťou). Povinnosť môže byť vymedzená užšie alebo širšie, avšak s potrebnou určitosťou – v právnej norme býva povinnosť vymedzená širšie, nakoľko sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Povinnosť správcu spravovať cudzí majetok v konkurznom konaní, relevantná v zmysle § 237 ods. 1 a § 238 Trestného zákona (ide o majetok podliehajúci konkurzu), vzniká už ustanovením správcu do funkcie. Podľa povahy tejto povinnosti musí ísť o čestnú, zodpovednú a svedomitú správu, ktorej výslovnou zákonnou konkretizáciou je aj postup s odbornou starostlivosťou – § 3 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (účinného do 31. decembra 2005), § 86 ods. 1 (a iné ustanovenia) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinného od 1. januára 2006), pričom konanie s odbornou starostlivosťou je v § 7 naposledy označeného zákona aj legálne definované.

II. Porušením povinnosti postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou sa môže správca dopustiť spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo § 238 Trestného zákona. Musia však byť naplnené aj ostatné zákonné znaky takého trestného činu, čo v rámci subjektívnej stránky znamená úmysel správcu spôsobiť svojím postupom škodu – § 237 Trestného zákona, alebo nedbanlivosť vo vzťahu k tej istej okolnosti – § 238 Trestného zákona.

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), na základe podnetu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú bolo potrebné výkladovo riešiť, bola vymedzená takto:

Je možné porušením povinnosti správcu podstaty postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov spáchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo podľa § 238 Trestného zákona?

A/

Najvyšší súd rozsudkom z 18. januára 2017, sp. zn. 3 Tdo 9/2016, v trestnej veci obvinenej JUDr. D. V. pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), na podklade dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky a obvinenej JUDr. D. V., podaným proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2015, sp. zn. 2To/5/2015, podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) vyslovil, že napadnutým uznesením bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 238 Tr. zák. v neprospech obvinenej JUDr. D. V. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. toto uznesenie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. napokon Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2014, sp. zn. 2T/51/2012, bola obvinená JUDr. D. V. uznaná za vinnú z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dobe od 28. júna 2006 do 31. júla 2009 ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu I., a. s., B. X./X., L., IČO: X., ustanovená do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 28 K/17/2005, z 18. apríla 2005, v rozpore s ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“), najmä § 8 ods. 2 citovaného zákona, ale aj v rozpore s jeho účelom bez súhlasu konkurzného súdu a veriteľského výboru neoprávnene investovala v trinástich uzavretých zmenkových obchodoch kúpou a predajom zmeniek vystavených spoločnosťou C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X., finančné prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu a tieto previedla na účet spoločnosti C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X., (ďalej len „C. “) vedený v P., a. s., B., číslo účtu: X. z účtu č. X. vedeného v U., a. s., pobočka B., ktorými síce dosiahla zisk v celkovej výške 122 762,17 eura, ale na základe konfirmácie o uzavretom obchode z 15. apríla 2009, S. následne odkúpila opätovne novú zmenku vystaviteľa C. za sumu 1 327 756,75 eura s dátumom splatnosti 31. júla 2009 v úrokovej sadzbe 3,5 % p. a. a predpokladaným výnosom 13 812,36 eura, finančné prostriedky opäť z vyššie uvedeného účtu poukázala na účet C. 16. apríla 2009, v dobe splatnosti tejto zmenky na základe konfirmácie o uzavretom obchode medzi predávajúcim JUDr. D. V. – S. a kupujúcim C. z 31. júla 2009 došlo k spätnému odkúpeniu zmenky vystaviteľa C. za sumu 1 341 569,11 eura s tým, že na účet úpadcu kupujúci (C.) zaslal len výnos, t. j. sumu 13 812,36 eura a to až dňa 26. augusta 2009 s tým, že zostávajúca časť teda suma 1 327 756,75 eura bude použitá „bez pohybu kapitálu“ na úhradu novej zmenky, a zároveň toho istého dňa obžalovaná na základe ďalšej konfirmácie o uzavretom obchode z 31. júla 2009 odkúpila novú zmenku vystaviteľa C. za sumu 1 327 756,75 eura s dátumom splatnosti 12. októbra 2009 v úrokovej sadzbe 3,5 % p. a. a predpokladaným výnosom 9 423,38 eura, pričom na úhradu zmenky bola použitá suma z predošlého zmenkového obchodu (bez pohybu kapitálu) nachádzajúca sa stále na účte C., avšak v dobe splatnosti tejto zmenky znejúcej na zmenečnú sumu 1 337 180,13 eura už nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C., finančné prostriedky neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu údajnej insolventnosti spoločnosti C., ktorým konaním spôsobila úpadcovi I., a. s. „v konkurze“ škodu vo výške 1 327 756,75 eura.

Za to jej Okresný súd Banská Bystrica uložil podľa § 238 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 ods. 1,