ZR LXXV/2020 (74/2018) - ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp. zn. 8 Cdo 21/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018, s. 76 – 85.

Pre účely zákona o súdnych poplatkoch sa celým konaním rozumie konanie na súde prvej inštancie a konanie na odvolacom súde, ktoré sa končí právoplatným rozhodnutím veci odvolacím súdom.

Súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zásadne zaniká právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie o veci končí a na dovolacie konanie sa (ak nie je výrokom uznesenia, ktorým sa oslobodenie priznáva, výslovne určené inak) nevzťahuje.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017 sp. zn. 8 Cdo 21/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 13. októbra 2015 č. k. 30 C 99/2000-721 zastavil dovolacie konanie o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2014 sp. zn. 5 Co 162/2013, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie z 21. novembra 2012 č. k. 30C/99/2000-622 z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za dovolanie vo výške 42 552 eur.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na dovolanie žalobcu uznesením z 29. februára 2016 sp. zn. 14 Co 46/2016 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Podľa odvolacieho súdu právny názor žalobcu, že priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sa vzťahuje aj na dovolacie konanie, nie je správny. Odvolací súd mal v prejednávanej veci za to, že uznesenia, ktorými bolo žalobcovi v prvostupňovom konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, platia len do právoplatného skončenia veci, t. j. priznané oslobodenie od súdnych poplatkov sa tak na dovolacie konanie už nevzťahuje. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov pre dovolacie konanie nepodal, súdny poplatok za dovolanie nezaplatil, a tento nezaplatil ani na výzvu súdu prvej inštancie z 26. augusta 2015 (č. l. 719 spisu), v ktorej žalobcu ako dovolateľa súd prvej inštancie aj riadne poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu 31. augusta 2015, ale súdny poplatok za dovolanie zaplatený nebol. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie preto v súlade so zákonom a správne podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) konanie o dovolaní žalobcu zastavil. Žalobca svoju poplatkovú povinnosť nesplnil ani do konca lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o zastavení dovolacieho konania (t.j. do 30. novembra 2015 - vrátane), a preto súd prvej inštancie nemal dôvod na postup podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, ktorým by zrušil uznesenie o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Záverom odvolací súd uviedol, že len naznačenými námietkami o nedostatkoch napadnutého uznesenia sa nezaoberal, pretože žalobca doteraz nezaplatil žiadny súdny poplatok za podané dovolanie, teda ani vo výške, v ktorej by poplatok musel zaplatiť, pokiaľ by boli jeho námietky dôvodné.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p., t.j. že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie a z § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolanie žalobca odôvodnil poukazom na § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.) a na § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca namietal, že interpretácia a aplikácia § 138 ods. 1 O.s.p. prezentovaná odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí v tom zmysle, že priznané oslobodenie od súdnych poplatkov celkom pre celé konanie platí len pre konania na súde 1. a 2. stupňa je neprijateľná, pretože nerešpektuje princípy, na ktorých spočíva O.s.p., prieči sa obsahu, účelu a zmyslu citovaného ustanovenia procesného kódexu, je v rozpore s ustálenou judikatúrou a obchádza i závery právnej vedy. Podľa žalobcu odvolací súd nevysvetlil, akou interpretáciou a aplikáciou dotknutých ustanovení O.s.p. dospel k opačným záverom, než aké prezentuje konštantná judikatúra i právna veda, a tým svoje rozhodnutie zaťažil tzv. inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Keďže podľa žalobcu odvolací súd aplikoval ust. § 138 ods. 1 O.s.p. v rozpore s jeho ustáleným obsahom, odňal mu tým možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnení, aké toto ustanovenie O.s.p. účastníkom konania zaručuje. Tým je daný dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie uzneseniami č. k. 30 C 99/2000-145 z 29. októbra 2003 a č. k. 30 C 99/200-604 z 30. augusta 2012 priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov