ZR LXXVI/2019 (44/2017) – STANOVISKO

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2017, s. 5 – 13.

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a písm. l) Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku.

Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.

Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova).

Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), na základe pôvodného podnetu predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre a ďalších sprievodných podnetov z iných súdov, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú bolo potrebné výkladovo riešiť, bolo vymedzená v návrhu predsedu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu na zaujatie stanoviska ako:

– otázka možnosti / nemožnosti priznania aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona) v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku.

A/

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. októbra 2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. novembra 2015, sp. zn. 23To/70/2015.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 29. apríla 2015, sp. zn. 3T/33/2015, bol obvinený J. R. uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zák. Za to mu bol podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia [podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.].

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza z 28. januára 2015, sp. zn. 1T/120/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 16. novembra 2015, sp. zn. 23To/70/2015, na základe odvolania obvineného podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a výrok o zrušení skoršieho rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného odsúdil na základe nezmeneného výroku o vine podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 50 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Aj odvolací súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. januára 2015, sp. zn. 1T/120/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky na podnet námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky pre trestný úsek podala proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. novembra 2015, sp. zn. 23To/70/2015, dovolanie podľa § 369 ods. l Tr. por. z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. a § 371 ods. 3 Tr. por. s odôvodnením, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného J. R.

V odôvodnení svojho dovolania ministerka spravodlivosti uviedla, že nesúhlasí s postupom krajského súdu, pokiaľ ide o uznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom za súčasného uznania poľahčujúcej okolnosti aj podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa názoru ministerky spravodlivosti je nesprávne vyhodnotiť priznanie obvineného ako napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti a vytvoriť tak ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje aktívnejšiu účasť páchateľa, ako samotné priznanie sa k spáchaniu trestného činu. V danom prípade krajský súd neuviedol žiadne ďalšie aktivity obvineného, z ktorých by bolo možné vyvodzovať jeho aktívnu pomoc, a preto nie je možné použiť aj túto poľahčujúcu okolnosť.

Dovolateľka ďalej poukázala na obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Prievidza z 29. apríla 2015, z ktorého je zrejmé, že vyhlásenie obvineného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. bolo dané do súvislosti s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Podľa jej názoru v situácii, kedy obvinený neprispel inak k objasneniu trestnej činnosti, nie je možné jeho vyhlásenie, že je vinný v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. zarátať ako dve poľahčujúce okolnosti, teda jedna skutočnosť nemôže obsahovo napĺňať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. por. (správne má byť Tr. zák., pozn. aut.) a zároveň podľa § 36 písm. n) Tr. zák.

Ministerka spravodlivosti v ďalšej časti odôvodnenia dovolania dôvodila, že obvinený J. R. pomáhal v prípravnom konaní orgánom činným v trestnom konaní až od času, keď bol zistený a opoznaný ako páchateľ trestného činu a dovtedy nijakým spôsobom nenapomáhal orgánom prípravného konania pri objasňovaní trestnej činnosti.

Nezákonným použitím poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. vznikla situácia, keď krajský súd neukladal obvinenému trest odňatia slobody v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., ale za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., kedy pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol rovnaký, a teda nesprávne skutkové zistenia a závery súdu vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. mali za následok, že obvinenému J. R. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 50 mesiacov. Takýto trest podľa jej názoru je trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá mala byť od 56 mesiacov do 8 rokov. Uvedeným postupom porušil krajský súd zákon v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. a § 371 ods. 3 Tr. por. Ide o zásadné ovplyvnenie postavenia