ZR LXXXIV/2019 (45/2017) – ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2017, sp. zn. 2 TdoV 7/2016)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2017, s. 14 – 20.

I. Vo vzťahu k otázke vyriešenej po zrušení dovolaním napadnutého rozhodnutia právnym názorom dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1 Trestného poriadku) nie je možné prostredníctvom dovolania, podaného proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v novom konaní, úspešne uplatniť odlišný právny názor; rozhodnutím v kontexte tzv. kasačnej viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu (podľa naposledy označeného ustanovenia) totiž nemôže byť porušený zákon v zmysle § 368 ods. 1, resp. § 386 ods. 1 Trestného poriadku. Opačný záver by vo vzťahu ku konkrétnemu právoplatnému rozhodnutiu, negujúc požiadavku právnej istoty, umožňoval neurčitý počet jeho obsahovo protichodných zmien bez zistenia akejkoľvek novej skutočnosti (jej zistenie sa rieši obnovou konania pri splnení jej zákonných podmienok).

II. Viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Trestného poriadku sa týka (len) právneho názoru vysloveného v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu na otázku, ktorá bola dôvodom vyslovenia porušenia zákona v zmysle § 386 ods. 1 Trestného poriadku. Riešením tejto otázky podľa pokynov dovolacieho súdu, eventuálne aj vykonaním úkonov nariadených dovolacím súdom, je vymedzený „potrebný rozsah“ opätovného prerokovania veci v novom konaní (§ 388 ods. 1 Trestného poriadku); nie je vylúčené vykonanie nového konania aj v širšom rozsahu, musí však byť rešpektovaný zákaz zmeny k horšiemu podľa § 391 ods. 2 Trestného poriadku.

III. Závery uvedené v bode II. primerane platia aj pre viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Trestného poriadku), nadriadeného (sťažnostného) súdu (§ 194 ods. 5 Trestného poriadku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (§ 362b ods. 1 Trestného poriadku), vrátane zákazu zmeny k horšiemu podľa konkrétnej úpravy.

IV. Ak minister spravodlivosti využije svoje oprávnenie podať dovolanie podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku pre nesprávne zistenie skutkového stavu v podstatných bodoch na základe vykonaných dôkazov, musí v dovolaní konkretizovať nesprávnosť úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dotknutých dôkazov (§ 168 ods. 1 Trestného poriadku), nakoľko len taká chyba môže byť v uvedenej situácii podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom. Ak sa dovolateľ obmedzí na výpočet vykonaných dôkazov alebo uvedie len ich vlastné hodnotenie, dovolanie je zrejme nedôvodné [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2017, sp. zn. 2 TdoV 7/2016).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 5. apríla 2017, sp. zn. 2 TdoV 7/2016, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol dovolanie ministersky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. novembra 2015, sp. zn. 2 To 2/2015.

Odôvodnenie

Špeciálny súd rozsudkom z 30. novembra 2006, sp. zn. PK 2Tš/15/2005, uznal obvineného JUDr. P. P. vinným z trestného činu podplácania podľa § 161 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. [zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej len „Tr. zák.“)] na tom skutkovom základe, že v presnejšie nezistený čas v období od 4. do 13. júla 2004 na dvoch stretnutiach v Piešťanoch v kaviarni hotela Eden v odpoludňajších hodinách ako obhajca obvineného Mgr. V. S. vo veci vedenej na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, Odbore boja proti organizovanej kriminalite – Stred pod ČVS:PPZ-11/BOK-S-I-2004 požiadal JUDr. M. M., obhajkyňu v tej istej veci obvineného S. Z., aby ovplyvnila svojho klienta tak, aby menovaný pri konfrontácii plánovanej na deň 16. júla 2004 zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď tak, aby bola v prospech obvineného Mgr. V. S. a na v poradí druhom stretnutí sľúbil za to JUDr. M. M. a S. Z. úplatok vo výške 100 000 Sk každému z nich, úplatok sa pokúsil odovzdať, čo JUDr. M. M. odmietla a potom, keď obvinený S. Z. pri konfrontácii dňa 16. júla 2004 zmenil svoju výpoveď, dňa 16. septembra 2004 v Piešťanoch v kaviarni hotela Eden v odpoludňajších hodinách odovzdal JUDr. M. M. sumu 30 000 Sk, pričom prehlásil, že 25 000 Sk je určených pre ňu a 5 000 Sk je určených pre S. Z.

Za to mu špeciálny súd uložil podľa § 161 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil na štyri roky. Súčasne mu podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci – sumy 30 000 Sk.

Odvolanie, ktoré obvinený JUDr. P. P. podal proti uvedenému rozsudku Špeciálneho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 9. septembra 2008, sp. zn. 2Toš 2/2007, ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, podal obvinený JUDr. P. P. dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením zo 17. septembra 2009, sp. zn. 1 TdoVš 1/2009, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Následne Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 9. marca 2011, sp. zn. I. ÚS 129/2010, okrem iného rozhodol, že postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 TdoVš 1/2009 a jeho uznesením zo 17. septembra 2009 bolo porušené základné právo JUDr. P. P. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení so základným právom na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, právo na verejné a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právo na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a predmetné uznesenie najvyššieho súdu (ako súdu dovolacieho, pozn.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci na ďalšie konanie najvyšší súd ako súd dovolací rozsudkom z 11. novembra 2014, sp. zn. 1 TdoV 24/2011 (ďalej tiež „rozsudok dovolacieho súdu“), podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu z 9. septembra 2008, sp. zn. 2Toš 2/2007, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodov uvedených § 371 ods. 1 písm. e), písm. g) Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 88b a § 31 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) v neprospech obvineného JUDr. P. P. Súčasne napadnuté uznesenie zrušil, zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a najvyššiemu súdu (ako súdu odvolaciemu, pozn.) prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Napokon najvyšší súd ako súd odvolací rozsudkom zo 4. novembra 2015, sp. zn. 2To 2/2015 (ďalej tiež „rozsudok odvolacieho súdu“), podľa § 258 ods. 1 písm. a) Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) zrušil rozsudok Špeciálneho súdu z 30. novembra 2006, sp. zn. PK-2Tš/15/2015, a podľa § 226 písm. a) Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) oslobodil obvineného JUDr. P. P. spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 20. októbra 2005, sp. zn. VII Gv 96/04, podľa ktorej sa mal dopustiť trestného činu podplácania podľa § 161 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. tak, že 13. júla 2004 v Piešťanoch v kaviarni hotela Eden v odpoludňajších hodinách a