ZR LXXXV/2020 (45/2019) - ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2019, s. 98 – 108.

Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 8Cb/15/2014–155 z 9. júna 2016 žalobu zamietol. Právne vec posúdil podľa § 54 ods. 1, 2 a 8, § 54 ods. 8, § 59 ods. 1 písm. d/, § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, v znení platnom do 31. augusta 2012 (ďalej len ZoE) a dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dovodiť záver o dôvodnosti podaného návrhu. Za nesporné považoval súd prvej inštancie, že žalovaný odoberal plyn na danom odbernom mieste od svojho zmluvného dodávateľa S., a. s. a dňa 3. júla 2012 pri kontrole meradla pracovníkmi žalobcu vzniklo podozrenie na pozmenenie overovacej a zabezpečovacej značky meradla. Meradlo bolo demontované a predložené znalcovi, ktorý vo svojom znaleckom posudku vyslovil predpoklad, že pôvodné zabezpečenie meradla bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, a vzhľadom na zistené skutočnosti môže predpokladať, že bol robený zásah do plomby meradla. Na základe záverov uvedeného znaleckého posudku žalobca vyčíslil škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu plynu. Ďalej súd konštatoval, že manipuláciu s meradlom je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 59 ods. 1, písm. d/ ZoE, kde je upravená objektívna zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu.

2. Súd prvej inštancie však následne dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu, nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či žalobcovi škoda skutočne vznikla. Žalobca nepreukázal, že nastúpila objektívna zodpovednosť. Nepredložil vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré merače sú spravidla až po nejakom časovom odstupe od ciachovania montované, teda nevie jednoznačne preukázať, s akými konkrétnymi overovacími značkami bolo predmetné meradlo skutočne na dané odberné miesto namontované. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného mu vznikla škoda, čo však nie je splnené tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd odkázal na znenie zákona, podľa ktorého odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť skutočnú škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu a v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či škoda skutočne vznikla a v akom rozsahu. Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody.

3. Podľa súdu prvej inštancie zákon nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda v dôsledku porušenia plomby meracieho zariadenia vznikla, či bolo uvedené meradlo určitom čase nefunkčné t. j. nemeralo spotrebu vôbec alebo meralo nesprávne, keďže ani predložený znalecký posudok nepreukazuje, že by došlo k takému zásahu do meradla, výsledkom ktorého by bola jeho nefunkčnosť či už úplná alebo obmedzená. Vznik škody nemôže sám o sebe preukazovať prípadný pokles spotreby zemného plynu v rozhodnom období, nakoľko tento môže byť spôsobený viacerými faktormi.

4. Povinnosť nahradiť škodu podľa názoru súdu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu. Ustanovenie § 59 ods. 2 ZoE predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci odsek 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. V prejednávanom prípade bolo zistené, že originálna plomba bola zamenená za inú plombu, avšak nebolo preukázané, že bol týmto vykonaný zásah do meradla, ktorý by spôsobil vznik škody. Iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla, odkazuje zákon na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným ministerstvom. Podľa názoru súdu prvej inštancie vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Nakoľko návrh bol zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal samotný vznik škody, súd sa už ďalej podrobnejšie nezaoberal vyčíslením jej výšky, nakoľko tento rozbor by bol opodstatnený iba v prípade preukázania, že škoda aj skutočne vznikla.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 19. októbra 2017 č. k. 26Cob/79/2016-188 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, z ktorých vyplýva, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Žalobca tak musí preukázať vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Žalobca súdu nepredložil dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Nepreukázal, že práve v jeho majetkovej sfére došlo ku vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu žalovaným na základe skutkovej podstaty definovanej § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. Odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/30/2009 zo dňa 28. októbra 2009, v ktorom sa Najvyšší súd SR dospel k záveru, že iba ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Odvolací súd uzavrel, že žalobca vznik ujmy vo svojej majetkovej sfére vo väzbe na neoprávnený odber plynu zo strany žalovaného nepreukázal.

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca včas dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., v spojení s ustanovením § 432 ods. 1 C. s. p. Podľa dovolateľa odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval že nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov zodpovednosti, pričom konštatuje že súdu nemali byť predložené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či predmetné zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená a že práve v majetkovej sfére žalobcu došlo k vzniku škody na základe skutkovej podstaty definovanej v § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. Odvolací súd zároveň vec právne posúdil tak, že nebol preukázaný vznik ujmy v majetkovej sfére žalobcu vo väzbe na neoprávnený odber plynu zo strany žalovaného, t. j. de facto nemala byť preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Takéto právne posúdenie podľa dovolateľa nie je správne.

7. Zároveň však neexistuje rozhodovacia prax dovolacieho súdu komplexne sa zaoberajúca predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávnenými odbermi zemného plynu, týkajúca sa predpokladov zodpovednosti za škodu - protiprávneho ú