ZR LXXXVII/2019 (50/2017) – ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2016, sp. zn. 5 Tdo 86/2016

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2017, s. 45 – 49.

Senát, ktorý rozhodoval o vine, nemusí byť vždy senátom, ktorý v konečnom dôsledku rozhoduje o treste za dotknutý skutok ako trestný čin – napr. pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.

Nie je porušením pravidla nezmeniteľnosti zloženia senátu na hlavnom pojednávaní (§ 277 ods. 5 veta posledná Trestného poriadku), ak po povolení obnovy konania len vo výroku o treste (výrok o vine ostal nedotknutý, a teda je aj naďalej právoplatný a vykonateľný) nahradil pôvodného sudcu alebo prísediaceho, ktorý už nevykonáva túto funkciu na súde činnom v obnovenom konaní, iný sudca alebo prísediaci podľa aktuálneho rozvrhu práce tohto súdu. Senát v novom zložení rozhodne v celom rozsahu predmetu obnoveného konania a do právoplatného výroku o vine zasiahnuť nemôže (to platí v prípade zmeneného aj nezmeneného senátu) – práva obvineného teda nemajú byť ako porušené.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2016, sp. zn. 5 Tdo 86/2016
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. februára 2017, sp. zn. 3 Tdo 58/2016)

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. decembra 2016, sp. zn. 5 Tdo 86/2016, dovolanie obvineného P. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. januára 2014, sp. zn. 4To/138/2013, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 22. októbra 2013, sp. zn. 2T/70/2009, uznal obvineného P. M. za vinného v bode 1/ zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustil tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 22. septembra 2009, sp. zn. 2T/70/2009, právoplatného 24. septembra 2009, v ktorom výrok o vine zostal nedotknutý a uložil obvinenému P. M. podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2011, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 (ďalej len „nález“) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 29. marca 2011, sp. zn. 46T/64/2010, právoplatného 29. marca 2011, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd považoval trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, ktorý bol obvinenému uložený v pôvodnom konaní, za primeraný na nápravu páchateľa, preto v obnovenom konaní uložil rovnaký trest s prihliadnutím na vyššie uvedený nález.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený P. M. odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. januára 2014, sp. zn. 4To/138/2013, podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Krajský súd sa stotožnil s výškou uloženého trestu. Námietky obvineného ohľadne potreby vypracovania znaleckého posudku k jeho duševnému stavu a k zloženiu senátu nepovažoval za dôvodné.

Proti uzneseniu podal obvinený P. M. sám, ako aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Dušana Mikuláša, dovolanie. Dovolanie oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por., teda s odôvodnením, že súd rozhodol v nezákonnom zložení a zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

V dovolaní namietol zákonnosť senátu, ktorý rozhodoval po obnove konania, pretože nebol obsadený rovnakými prísediacimi ako v pôvodnom konaní. Súd sa zaoberal iba uložením trestu, pričom o vine rozhodovalo iné zloženie senátu. Takýmto postupom bol porušený zákon v jeho neprospech s tým, že mu nebolo umožnené uplatniť jeho práva na riadnu obhajobu, čo podľa jeho názoru napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Dovolaciemu súdu preto navrhol zrušiť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú možnosť využila prokurátorka podaním došlým na súd prvého stupňa 22. augusta 2016.

Prokurátorka Okresnej p