ZR V/2020 (69/2016) ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2016, sp. zn. 10 Sza 6/2016)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2016, s. 76 – 80.

Námietky nesúladu rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 15 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, s poukazom na tvrdené neprepustenie cudzinca zo zaistenia, nemôžu obstáť za situácie, keď sa preukáže, že cudzinec bol zo zaistenia po predchádzajúcom rozhodnutí súdu o zrušení rozhodnutia o zaistení a nariadení prepustenia zo zaistenia dokázateľne a fyzicky prepustený.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2016, sp. zn. 10 Sza 6/2016)

Krajský súd v Bratislave rozsudkom potvrdil rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA9-6-066/2016-AV zo dňa 5. januára 2016, ktorým odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), a to dňom 5. januára 2016 na čas nevyhnutne potrebný, a stanovil dĺžku zaistenia do zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, najdlhšie do 27. marca 2013, a navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov M.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.

Z odôvodnenia:

 Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

Podstatnou odvolacou námietkou navrhovateľa bola namietaná nezákonnosť a nesúlad rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa s čl. 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 15 ods. 2 Návratovej smernice č. 2008/115/ES s ohľadom na neprepustenie navrhovateľa zo zaistenia.

Navrhovateľ krajskému súdu vyčítal, že napriek uplatneniu uvedenej námietky sa ňou vôbec nezoberal a nezaujal ani stanovisko k rozsudku Nejvyšší správniho soudu Českej republiky sp. zn. 9 As 111/2012 zo dňa 1.11.2012.

Hoci navrhovateľovi bolo potrebné prisvedčiť, že krajský súd sa uvedenou námietkou nezoberal, s poukazom na charakter prejednávanej veci nebolo účelné rozs