ZR X/2019 (77/2016) ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012)

Odôvodnenie

Žalobkyňa sa v konaní excindačnou žalobou domáhala vylúčenia vecí [nehnuteľností v katastrálnom území X, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X a vedené ako parcela č. X – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X m2, bytový dom na parcele X súpisné č. X, byt č. X na 1. poschodí tohto domu, spoluvlastnícky podiel 81/2911 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na týchto pozemkoch (ďalej len „nehnuteľnosť“)] o veľkosti podielu ½ z exekúcií vedených súdnym exekútorom JUDr. X a určenia, že tento spoluvlastnícky podiel nie je zaťažený exekučnými záložnými právami zapísanými pod číslami Z 3794/08, Z 1210/09, P1 168/05, Z 967/08, Z 1696/04, Z 1871/04 a Z 4314/05. Argumentovala, že nehnuteľnosť tvorila predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 14. decembra 1998 pod č. k. 10 C 1228/98-8 bolo BSM zrušené a v nasledujúcom období troch rokov nedošlo k vysporiadaniu tohto zrušeného BSM. V dôsledku toho nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve manželov, toto podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela, vzniklo priamo zo zákona. Vzhľadom k tejto situácii je možné viesť exekúciu už len výlučne na majetok vo vlastníctve povinného, v danom prípade manžela žalobkyne, žalovaní neboli a nie sú oprávnení viesť exekúciu na jej spoluvlastnícky podiel.

Žalovaní popierali opodstatnenosť žaloby. Žalovaný 2/ zastával názor, že možno viesť exekučné konanie aj proti majetku, ktorý bol pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pokiaľ sa exekúcia začala v čase existencie BSM tak sa vykoná bez ohľadu na neskoršie vysporiadanie BSM, preto nie je daný dôvod na vylúčenie nehnuteľností z exekúcie.

Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 26. júla 2010 č. k. 21 C 21/2010-22 mimo iného vylúčil spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/2 nehnuteľnosti z exekúcii označených vyššie a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že manželstvo žalobkyne a jej manžela bolo právoplatne rozvedené 29. decembra 1998, na liste vlastníctva č. X, vyhotoveného 21. januára 2010 je žalobkyňa zapísaná ako vlastníčka podielu vo výške ½ predmetnej nehnuteľnosti, v poznámkach je na túto nehnuteľnosť zaznamenané vedenie viacerých exekúcií. Uviedol, že 18. októbra 2000 bola začatá exekúcia oprávneného (žalovaného 2/) proti povinnému Ing. X, a to pre zaplatenie 189 047 Sk s príslušenstvom, 14. apríla 2000 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie žalovaným 3/ ako oprávneným proti povinnému Ing. X pre zaplatenie 97 865 Sk. Aplikujúc ustanovenia § 55 a § 37 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k názoru, že pohľadávku oprávneného voči jednému z manželov možno z majetku patriaceho do BSM uspokojiť len za tej situácie, že v čase začatia exekúcie BSM trvá a veci, ktoré tvorili BSM, je možné postihnúť exekúciou aj po rozvode, ale len kým nedôjde k vysporiadaniu BSM. Súd bol toho názoru, že s poukazom na §149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v situácii, kedy sa bývalí manželia o vysporiadaní majetku patriaceho do BSM nedohodnú, bude možná exekúcia na tento majetok najdlhšie do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva a ak sa takýmto spôsobom stal manžel povinného výlučným vlastníkom veci, či jej časti, pôvodne patriacej do BSM, takýto majetok už exekúciou pre pohľadávku voči druhému manželovi postihnúť nemožno