ZR X/2020 (R 27/2017) ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2016, sp. zn. 3 Sž 19/2014)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 4/2017, s. 13 – 25.

Povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona nezakladá možnosť exekučného vynútenia uloženej povinnosti, a preto k plneniu povinností možno vysielateľa nepriamo „donútiť“ len v rámci ďalšieho sankčného postihu, v súlade so zákonom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2016, sp. zn. 3 Sž 19/2014)

Odporca rozhodnutím č. x zo dňa 23. septembra 2014, vydaným v správnom konaní, postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii účinného v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) rozhodol o tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že v dňoch 29.5.2014, 30.5.2014 a 31.5.2014 neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam o porušení zákona, uložený Radou ako sankciu rozhodnutím Rady č. x zo dňa 8.4.2014, čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom Radou, za čo mu podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. uložil sankciu - pokutu podľa § 67 ods. 5 písm. f) zákona vo výške 10 000 €.

Súčasne vyslovil, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a že v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.

Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonným opakovaním trestania za rovnaký skutok s cieľom bez právneho dôvodu obmedziť slobodu prejavu žalobcu a zároveň predstavuje neprimeraný zásah do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože napriek objektívnej existencii konania o preskúmanie podkladového rozhodnutia je od žalobcu prostredníctvom sankcie a následnej hrozby ďalších sankcií vyžadované odvysielanie núteného prejavu, ktorý je v rozpore s jeho vôľou. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie žalovanej, ktorým uložila žalobcovi sankciu - povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona, ktoré navrhovateľ napadol žalobou na Krajský súd v Bratislave, o ktorej nebolo dosiaľ rozhodnuté. V prípade, ak žalobca využil všetky prostriedky súdneho prieskumu rozhodnutia, je v súlade s právom na spravodlivé súdne konanie, aby bolo o nich rozhodnuté pred tým, ako budú tvoriť podklad pre ďalšiu rozhodovaciu sankčnú prax Rady. V prípade, ak by došlo k splneniu rozhodnutia pred tým ako bude rozhodnuté o jeho zákonnosti, účinky splneného rozhodnutia by boli nezvratné aj v prípade, ak by žalobca so svojou žalobou o preskúmanie rozhodnutia bol úspešný. Rozhodnutia o uložení povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona sú právoplatné dňom doručenia, pretože zákon neumožňuje podať voči nim opravný prostriedok. Rozhodnutie o povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona zasahuje do materiálnej sféry žalobcu a účinky jeho vykonania určujú, aby takéto rozhodnutie nebolo nezákonné, neexistovala pochybnosť o jeho správnosti. Pochybnosť o správnosti v danej veci existuje, a preto bolo napadnuté žalobou.

Podľa jeho názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže pokračovať a rozhodnúť o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, je povinný prerušiť konanie z dôvodu, že konanie o odvolaní závisí od posúdenia prejudiciálnej otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, otázky, či rozhodnutie o povinnosti žalobcu odvysielať oznam o porušení zákona bolo zákonné alebo nie. Je teda v súlade s právom žalobcu, aby najvyšší súd počkal s konaním a rozhodnutím o odvolaní až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. x. Postup žalovanej nie je zákonný, pretože vedie k neprípustnému opakovanému trestaniu žalobcu za rovnaké porušenie povinností podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona. Je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom garantovaných práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie, zákazu opakovaného trestania za ten istý skutok a zákazu ukladania neprimeraných trestov, aby ustanovenia zákona o vysielaní umožňovali žalovanej ukladať sankcie a pri ich nesplnení ukladať sankcie z nesplnených sankcií, pretože takýto postup žalovanej predstavuje opakované trestanie za porušenie povinnosti, o ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté a na základe, ktorej už bola uložená sankcia. Je vylúčené, aby žalovaná ukladala opätovnú sankciu v prípade, ak by žalobca včas neuhradil uloženú pokutu, pretože takýto postup by viedol k neprimeranému a opakovanému trestaniu za to isté porušenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Zároveň je neprípustné, aby žalovaná mohla opakovane ukladať finančné sankcie za nesplnenie právoplatného rozhodnutia ním uloženej sankcie.

Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zároveň navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo x zo dňa 8.4.2014 a postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska k záveru, že ustanovenie § 16 ods. 3 písm. k) zákona o vysielaní je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom. Navrhol, aby odvolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 14.4.2015 uviedol, že dňa 23.9.2014 rozhodnutím číslo x, rozhodol o uložení sankcie, pokuty 10 000 € za to, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. tým, že v dňoch 29.5.2014, 30.5.2014 a 31.5.2014 neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam o porušení zákona, uložený Radou ako sankciu rozhodnutím Rady č. x zo dňa 8.4.2014, čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom Radou.

Uviedol, že rozhodnutia odporkyne o uložení sankcie za porušenie § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. už boli predmetom prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky v konaniach sp. zn. 5Sž/94/2005 a 5Sž/128/2002, v ktorých rozhodnutia odporkyne ako zákonné potvrdil.

Nesúhlasil s námietkou navrhovateľa o opakovanom trestaní za rovnaký skutok, pretože je zrejmé z rozhodnutí x, že navrhovateľ bol sankcionovaný za dva rozdielne skutky, ktorými došlo k naplneniu skutkových podstát odlišných správnych deliktov. Odvysielaním príspevku „Dlhá cesta pošty“ v rámci programu „Veľké noviny“ v rozpore s ustanovením § 16 ods. 3 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. v takej miere, že bolo nevyhnutne účelné a potrebné aby sa verejnosť o tomto porušení zákona dozvedela, došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bola navrhovateľovi uložená sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona. Neodvysielaním oznamu o porušení zákona došlo k naplneniu skutkovej podstaty odlišného správneho deliktu, a to k porušeniu § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z., za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia - pokuta vo výške 10 000 €. Odvysielanie oznamu o porušení zákona je osobitným druhom sankcie, ktorú môže Rada uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore z § 16 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) a b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tomto porušení dozvedela. Zákonodarca zároveň zakotvil povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom Radou aj medzi základné povinnosti vysielateľa v ustanovení § 16 ods. 3 písm. k) zákona, čím jej priznal okrem postavenia sankcie aj postavenie základnej povinnosti vysielateľa, ktorej nedodržaním dochádza k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý je odporkyňa oprávnená uložiť príslušnú sankciu.

K námietke ohľadom obmedzenia slobody prejavu bez existencie proporcionality takéhoto obmedzenia v demokratickej spoločnosti, odporkyňa uviedla, že požiadavka odvysielať oznam o porušení zákona je zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo na slobodu prejavu je obmedzené na základe zákona, pričom takéto obmedzenie slobody prejavu umožňuje článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. je možné skúmať jedine zachovanie princípu adekvátnosti zasahovania správ