ZR XC/2020 (50/2019) - ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2019, sp. zn. 1Obdo/34/2018)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2019, s. 144 - 151.

I. Daňové záložné právo, zriadené v daňovom konaní ako výsledok činnosti správcu dane pri zabezpečení daňového nedoplatku (§ 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z. v znení do 31. augusta 2007) v dôsledku vyhlásenia konkurzu nezaniká a je zabezpečovacím právom podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

II. Správca dane s takýmto daňovým záložným právom ako veriteľ má právo na oddelené uspokojenie v konkurze a má sa na neho prihliadať ako na zabezpečeného veriteľa.

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 2Cbi/2/2013-162 z 27. októbra 2016 uložil žalovanému povinnosť vylúčiť z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa S. k., a. s. nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku ako parcelu C-KN X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 384 m² a stavbu – rodinný dom na S. ulici, orientačné č. X, súp. č. X, zapísaný na C-KN parcele č. X, v obidvoch prípadoch v podiele zapísanom pod B2 V. D. vo výške ½. Súčasne priznal žalobkyni náhradu konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, riadiac sa právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove ako súdom odvolacím, v zrušujúcom uznesení č. k. 3CoKR/2/2015-125 zo 7. júla 2016, ktorým je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) viazaný, posúdil zánik záložného práva zriadeného v daňovom konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov analogicky podľa ustanovení o zániku exekučného záložného práva. Vyslovil názor, že keďže podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) exekučné záložné právo nemá pre účely ZKR charakter zabezpečovacieho práva, nakoľko podľa § 48 ZKR sa exekúcia vyhlásením konkurzu zo zákona zastavuje, nemožno ani záložné právo zriadené podľa zákona č. 511/1992 Zb. považovať za zabezpečovacie právo v zmysle ZKR. So zreteľom na uvedené ďalej konštatoval, že zastavenie exekúcie má zo zákona bezprostredné dôsledky aj na v exekučnom konaní zriadené exekučné právo (obdobne aj v daňovom konaní), ktoré stráca po zastavení exekučného konania svoje zákonné opodstatnenie a v ďalšom konaní sa nevykonáva. keďže vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekučného konania, na základe ktorého bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu, súčasne došlo aj k zániku exekučného záložného práva. Vzhľadom na to, v čase podania prihlášok veriteľov do konkurzu, pohľadávka veriteľa S., a. s. (pôvodne pohľadávka S. – D.) už nemohla byť zabezpečená týmto záložným právom. Ustanovenie § 8 ZKR obsahuje výpočet zabezpečovacích práv, ktoré majú základ v hmotnom práve a preto sa veriteľ – S. k., a. s. po vyhlásení konkurzu nestal zabezpečeným veriteľom na základe záložného práva zriadeného podľa zákona č. 511/1992 Zb., teda podľa procesného predpisu. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po uplynutí troch rokov od zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda od vyhlásenia konkurzu, došlo k zákonnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorého prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobkyňu v pomere ½ a vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu Ing. A. D. zaniklo záložné právo na nehnuteľnosti zriadené na základe rozhodnutia č. X zo dňa 5. decembra 2006. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že sú splnené zákonné podmienky na vylúčenie predmetných nehnuteľností z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa S., a. s. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP súd priznal v konaní úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3CoKR/1/2017-198 z 25. októbra 2017 rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 2Cbi/2/2013-162 z 27. októbra 2016 ako vecne správny potvrdil a s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

4. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že súd prvej inštancie sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v zrušujúcom uznesení č. k. 3CoKR/2/2015-125 zo 7. júla 2016. Vyslovil názor, že § 50 ZKR upravuje zabezpečovacie inštitúty, ktoré dávajú pohľadávkam charakter pohľadávok s právom na oddelené uspokojenie. Zdôraznil však, že ide o konkrétne vecno-právne zabezpečovacie prostriedky, presne definované a upravené v hmotnoprávnom predpise. Opätovne poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v rozhodnutí sp. zn. 1Obo/61/2010, podľa ktorého je zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného inštitút realizovaný v rámci exekučného konania, ide teda o procesný zabezpečovací inštitút. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/22/2012, v ktorom súd dospel k záveru, že zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku záložného práva. O správnosti tohto záveru svedčí aj ustanovenie § 167 ods. 3 Exekučného poriadku, ukladajúce súdnemu exekútorovi povinnosť oznámiť do 7 dní od zastavenia exekúcie príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva. Odvolací súd poukázal na úmysel zákonodarcu, ktorý sledoval pri výpočte zabezpečovacích práv v ustanovení § 8 ZKR, ktorý smeroval len k hmotnoprávnym zabezpečovacím prostriedkom s konštatovaním, že z oprávneného sa po vyhlásení konkurzu cez exekučné záložné právo nestáva zabezpečený veriteľ. Zotrval na názore vyslovenom už v zrušujúcom uznesení č. k. 3CoKR/2/2015-125 zo 7.