ZR XCIV/2020 (10/2018) - ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2015, sp. zn. 9So/24/2014)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 1/2018, s. 93 – 95.

Obdobie trvania učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie v období pred 1. októbrom 1988 je na účely § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s § 148 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení potrebné zaradiť do I. (II.) pracovnej kategórie podľa § 2 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak je to pre poistenca výhodnejšie.

Krajský súd v T. rozsudkom z 28. novembra 2013, potvrdil rozhodnutia odporkyne, ktorými podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 28.12.2012 s odôvodnením, že nezískal aspoň 15 rokov zamestnania v I. AA pracovnej kategórii, keď v tejto kategórii získal len 14 rokov a 277 dní.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu odporkyne preukázané, že podľa evidenčných listov o dobách zamestnania bola navrhovateľovi v I. AA pracovnej kategórii zhodnotená aj doba štúdia. Pokiaľ však navrhovateľ žiadal, aby mu ako doba zamestnania v I. AA pracovnej kategórii bola pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok od 55.roku veku hodnotená aj doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.04.1976 do 31.03.1978, túto jeho námietku krajský súd nepovažoval za dôvodnú, pretože taký postup neumožňuje § 5 nariadenia vlády ČSR č.117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do pracovných kategó