ZR XIV/2019 (4/2016)

Zo súdnej praxe, č. 1/2016, s. 24 – 30.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 43/2011, týkajúci sa
§ 80 písm. c), § 137 a nasl., § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení

Skutkový stav:

Žalobca žalobou žiadal súd, aby určil, že zmluva o postúpení pohľadávok zo 7. júla 2005 uzatvorená medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu PDZP, B. a s. r. o. ZH K. Ž/H., je neplatná.

Krajský súd v B., ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. 6 Cbi/111/2005-263 z 12. februára 2009 žalobe vyhovel, keď určil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 7. júla 2005 medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu PDZP, a ZH K, s. r. o., Ž/ H, na sumu 1 169 254 201 Sk. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Dôvody svojho rozhodnutia o vyhovení negatívnej určovacej žalobe objasnil odkazom na § 80 písm. c) OSP, § 37 ods. 1, § 39, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 14 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 34 ods. 1, 4, 5, 6, § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 273/2004 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom, z ktorého mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) spočívajúci v tom, že bez určenia by bolo ohrozené jeho právo k správe pohľadávok zdravotného poistenia. Uviedol, že sporné práva sa týkajú právnej sféry zdravotného poistenia v pôsobnosti žalobcu, na ktorého prešli poistenci zrušenej zdravotnej poisťovne. Jeho aktívna legitimácia je daná jeho postavením správcu zdravotného poistenia, a navyše právo domáhať sa absolútnej neplatnosti priznáva zákon každému a súd ju skúma ex offo.

Prvostupňový súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového zistenia, že na majetok úpadcu bol 20. apríla 2001 vyhlásený konkurz. V pláne speňaženia podstaty neboli zahrnuté pohľadávky úpadcu na poistnom. Dôvodom ich nezaradenia bola, podľa odôvodnenia uvedeného priamo v pláne, skutočnosť, že pohľadávky nie sú majetkom poisťovne, ale súčasťou verejných financií vytváraných platiteľmi poistného, ktoré poisťovňa iba spravuje, preto netvoria konkurznú podstatu. Oznámeniami zo 7. apríla 2005 a 19. októbra 2005 oznámil správca súdu, že zákonom č. 581/2004 Z. z. bol zrušený zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. Tým sa odstránili nezrovnalosti a odchýlky medzi zákonom o zdravotnom poistení a všeobecnými ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Nová úprava neupravuje, čo je a čo nie je, súčasťou majetku poisťovne, čo umožňuje zahrnúť aj predmetné pohľadávky do konkurznej podstaty úpadcu. Zmluvou uzavretou správcom konkurznej podstaty so žalovaným 7. júla 2005 bol súbor pohľadávok úpadcu voči platiteľom a samoplatcom poistného postúpený žalovanému.

Súd prvého stupňa poukázal na zásadu občianskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Ozrejmil, že ZKV nemá výnimky z uvedenej zásady. Podľa § 14 ods. 1 ZKV, vyhlásením konkurzu síce prechádza na správcu podstaty právo nakladať s majetkom úpadcu, neprechádza však na neho vlastnícke právo k majetku a majetkovým hodnotám. Neprechádzajú na neho ani pohľadávky, ani rozhodovanie podľa zákona č. 273/1994 Z. z.. Veriteľom pohľadávok je úpadca, preto správca nemohol s nimi vo vlastnom mene nakladať. Postúpeniu pohľadávok bránila aj zákonná úprava, najmä zákon č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 671/2002 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici. Podľa uvedených predpisov sú pohľadávky na poistnom súčasťou verejných financií a nie majetkom poisťovne. Po zrušení poisťovne a jej vstupom do likvidácie upravoval nakladanie s takýmito pohľadávkami § 59 zákona č. 273/1994 Z. z. Podľa § 59 ods. 2 tohto zákona, pohľadávka zrušenej poisťovne nie je pohľadávkou podľa odseku 1 a nakladanie s nimi upravuje osobitný zákon (podľa pozn. 21ad je ním zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií). Nový zákon o zdravotných poisťovniach režim pohľadávok vzniknutých za účinnosti predchádzajúceho zákona nezmenil, ani inak neupravil. Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, že správca podstaty preto nemohol, ako veriteľ, platne postúpiť pohľadávky na žalovaného pre rozpor s § 39 OZ a s uvedenými zákonmi.

Za ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok označil súd prvého stupňa skutočnosť, že táto zmluva viazala platnosť a účinnosť zmluvy na úplné zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje výšku odplaty a odkazuje na Dodatok č. 1, ktorý mal byť uzatvorený v deň totožný s dňom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Bola v ňom dohodnutá odplata vo výške 750 000 Sk. Upozornil na rozdiel v uzatváraní medzi zmluvou a dodatkom spočívajúci v tom, že podpis postupcu na zmluve je osvedčený notárom a na dodatku podpis osvedčený nie je. Z toho usúdil, že táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že zmluva a dodatok neboli uzavreté naraz. Dôvodil tým, že keďže dodatok nebol súčasťou zmluvy, mohol ju len meniť, nemohol však konvalidovať chybnú zmluvu, v ktorej chýbalo dojednanie o výške odplaty za postúpené pohľadávky. Prvostupňový súd vyslovil záver o rozpore takto uzavretej zmluvy s § 37 OZ, keďže platnosť zmluvy bola viazaná na zaplatenie úhrady v celej výške a odplata v časti 612 500 Sk bola navyše zaplatená na účet úpadcu menom iného subjektu ako postupníka.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací, na odvolanie žalovaného, rozsudkom č. k. 4 Obo/52/2009-350 z 21. júna 2011, právoplatným 9. augusta 2011, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 OSP tak, že k náhrade trov konania v sume 736,72 eura zaviazal neúspešného žalobcu voči úspešnému žalovanému.

Z doplneného dokazovania vyplynuli odvolaciemu súdu nasledovné skutkové zistenia, ktoré pojal do odôvodnenia svojho zmeňujúceho rozsudku:

Dňa 20. marca 2001 podal likvidátor dlžníka P., d. z. p. v likvidácii, návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Uznesením z 20. apríla 2001, č. k. 7 K 70/01 - 30, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a bol ustanovený aj správca konkurznej podstaty. Správca 12. apríla 2005 konkurznému súdu oznámil, že vychádzajúc zo zmenenej právnej úpravy považuje pohľadávky úpadcu na poistnom za majetok úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Uvedené pohľadávky preto zaraďuje do podstaty a budú speňažené podľa podmienok speňaženia stanovených v pôvodnom pláne speňaženia.

Správca podstaty 2. júna 2005 požiadal konkurzný súd o súhlas na speňaženie súboru pohľadávok úpadcu (okrem ďalších) voči ostatným platiteľom predajom kupujúcemu ZH K., s. r. o., (žalovaný) mimo dražby. Súd opatrením z 22. júna 2005, sp. zn. 7 K 70/01 udelil na navrhnutý predaj za odplatu 750 000 Sk súhlas s podmienkou, že kúpna cena bude uhradená najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy. V odôvodnení opatrenia uviedol, že záujemcovia ponúkli za odkúpenie predmetných pohľadávok vyššiu cenu ako určili v pripojených posudkoch znalci Ing. E. H. a Ing. J. Ž. Keďže bol dodržaný postup predaja súborov pohľadávok prijatý vo schválenom pláne speňaženia, súd súhlasil s predajom mimo dražby podľa § 27 ods. 1a 2 ZKV. Odvolávajúc sa na uvedené opatrenie správca podstaty uzavrel 7. júla 2005 so žalovaným zmluvu o postúpení predmetných pohľadávok za odplatu 750 000 Sk (výška odplaty a spôsob zaplatenia je uvedený v dodatku k zmluve datovanom rovnakým dňom).

Dňa 13. júna 2006 správca podstaty predložil súdu záverečnú – konečnú správu o speňažovaní majetku podstaty. Súčasťou správy je, okrem iného, aj informácia o speňažení predmetných pohľadávok. Uznesením z 19. októbra 2006 súd konečnú správu schválil. Uznesením zo 14. novembra 2006, č. k. 7 K 70/01 - 1404, súd konkurz zrušil, zbavil funkcie správcu podstaty . Konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. d) ZKV, keďže po čiastočnom uspokojení pohľadávok proti podstate a vyplatení odmeny správcovi nezostanú prostriedky na ďalšie vedenie konkurzu. Najvyšší súd SR rozhodujúc o odvolaní žalobcu, uvedené uznesenie potvrdil uznesením z 22. februára 2007.

Na margo takto zisteného skutkového stavu, odvolací súd ozrejmil, že predmetom a zmyslom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov. Tomuto cieľu slúži špecifická štruktúra konkurzného kona