ZR XLI/2019 (76/2018) – ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. júna 2018, sp. zn. 4Obdo/66/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 9/2018, s. 10 – 18.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, ktoré má charakter rozhodnutia vo veci samej, je prípustné dovolanie podľa ust. § 420 CSP.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. júna 2018, sp. zn. 4Obdo/66/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením č. k. 10CbPv/20/2016-85 z 29. decembra 2016 uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa všetkých a akýchkoľvek úkonov vykonávaných v mene alebo za žalobcu, najmä v súvislosti s ochrannými známkami zapísanými v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod č. zápisu 219629, 219630, 222492, 241005, 214009 a právami z prihlášok zapísanými v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod sp. zn. 1920-2015, 1931-2015 (prvá výroková veta). Ďalej uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania všetkých a akýchkoľvek práv a plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o prevode ochranných známok zo dňa 4. februára 2016, predmetom ktorej bol prevod ochranných známok žalobcu zapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod č. zápisu 219629, 219630, 222492, 241005, 214009 a práv z prihlášok zapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod sp. zn. 1920-2015, 1931-2015 (druhá výroková veta). Zároveň uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa uplatňovania všetkých a akýchkoľvek práv a plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o prevode ochranných známok zo dňa 4. februára 2016, predmetom ktorej bol prevod ochranných známok žalobcu zapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod č. zápisu 219629, 219630, 222492, 241005, 214009 a práv z prihlášok zapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod sp. zn. 1920-2015, 1931-2015 (tretia výroková veta). Ďalej uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa používania ochranných známok žalobcu zapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod č. zápisu 219629, 219630, 222492, 241005, 214009 a práv z prihlášok zapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod sp. zn. 1920-2015, 1931-2015, a zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s právami k ochranným známkam č. zápisu 219629, 219630, 222492, 241005, 214009, a právami z prihlášok zapísaným v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod sp. zn. 1920-2015, 1931-2015, vrátane práva previesť ochranné známky žalobcu zapísané v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod č. zápisu 219629, 219630, 222492, 241005, 214009 a práva z prihlášok zapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pod sp. zn. 1920-2015, 1931-2015 (štvrtá výroková veta). Žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia i predloženými listinnými dôkazmi mal súd za nesporne preukázané, že v miere postačujúcej pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil žalobca svoj nárok, i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla konaním žalovaných vzniknúť nenahraditeľná materiálna škoda i nemajetková ujma. V prípade žalovaného 1/ mal súd i z predložených súdnych rozhodnutí za to, že hoci nie je od 15. júna 2012 konateľom žalobcu a nemá právo konať v jeho mene, uzatvoril so žalovaným 2/ (v minulosti mu bolo súdom nariadené zmeniť svoje obchodné meno zameniteľné s obchodným menom žalobcu) zmluvu o prevode ochranných známok žalobcu, na základe ktorej žiadal Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚPV SR“) o prevod ochranných známok na žalovaného 2/. Ak by žalovaní so žiadosťou o prevod ochranných známok žalobcu uspeli, spôsobili by žalobcovi neodvrátiteľnú a nenahraditeľnú škodu. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenia § 330 ods. 2 a § 341 ods.1 CSP.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“), na základe žalovaným 1/ podaného odvolania, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil uznesením č. k. 43CoPv/5/2017-131 zo 4. mája 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 43CoPv/5/2017-149 z 25. júla 2017. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto napadnuté uznesenie potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP“). Odvolací súd uviedol, že žalobca osvedčil, že na základe Zmluvy o prevode ochranných známok uzavretej dňa 4. februára 2016 medzi žalobcom, ako prevodcom práv z ochranných známok, a žalovaným 2/, ako nadobúdateľom práv z ochranných známok, sa žalovaný 2/ domáhal prevodu vlastníctva k vyššie uvedeným ochranným známkam. Zmluvu o prevode ochranných známok za žalobcu, ako prevodcu, podpísal žalovaný 1/, označený v zmluve ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti žalobcu. Žalobca tiež osvedčil, že žalovaný 1/ je jeho spoločníkom a od 28. júla 1993 až do 15. júna 2012 bol aj konateľom žalobcu (v obchodnom registri je zapísaný vznik funkcie 28. júla 1993 a skončenie funkcie 15. júna 2012). K zániku funkcie konateľa žalovaného 1/ u žalobcu došlo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď vychádzal zo záveru, že žalovaný 1/ nebol oprávnený uzavrieť dňa 4. februára 2016 zmluvu o prevode ochranných známok za žalobcu ako prevodcu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného 1/, že v čase od nariadenia predbežných opatrení uzneseniami Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/541/2015-180 a č. k. 36Cb/542/2015-146, obe zo dňa 23. novembra 2015, až do ich zrušenia Krajským súdom v Trnave, ako súdom odvolacím, bol na základe uvedených uznesení Okresného súdu Trnava o nariadení predbežných opatrení, oprávnený konať za obchodnú spoločnosť – žalobcu. Predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením nemôže súd založiť konateľské oprávnenie fyzickej osoby konať za obchodnú spoločnosť, rovnako ako nemôže súd predbežným opatrením zakázať spoločníkovi obchodnej spoločnosti realizovať práva, ktoré mu vyplývajú z postavenia v obchodnej spoločnosti, ktorým je predovšetkým hlasovanie na valnom zhromaždení. Ustanovenie konateľa zákonom predpísaným spôsobom je výlučne v kompetencii obchodnej spoločnosti, ktorá takto prejaví vôľu, aby za ňu konal konateľ. Uvedený záver vyplýva aj z uznesení Krajského súdu v Trnave, ako odvolacieho súdu v uvedených konaniach, ktorými zmenil predbežné opatrenia nariadené Okresným súdom Trnava o uložení povinnosti spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným strpieť spôsob vykonávania ich hlasovacích práv tak, že ich hlasovacie práva bude vykonávať iný spo