ZR XLVI/2019 (81/2018) – ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júla 2017, sp. zn. 4Obdo/18/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 9/2018, s. 37 – 43.

Proti rozhodnutiu o súdnom poplatku vydanom súdom prvej inštancie v čase účinnosti právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku umožňujúcej podanie odvolania, pričom podľa § 357 Civilného sporového poriadku ale odvolanie proti tomuto rozhodnutiu už nie je prípustné, nebude prípustné ani dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júla 2017, sp. zn. 4Obdo/18/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 25Cb/146/2009-790 zo 7. marca 2016 zamietol návrh žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za žalobu.

2. Konštatoval, že žalobou zo dňa 10. septembra 2009 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 450 000 eur spolu s príslušenstvom, ako sumu zodpovedajúcu nároku na zľavu z ceny diela, náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a zmluvnú pokutu. Písomným podaním zo dňa 5. novembra 2010 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu na zaplatenie sumy 91 149,64 eura s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr č. 2610095, 261037, 271006 v plnej výške spolu s vyúčtovaným úrokom z omeškania. Žalobca zaplatil za žalobu súdny poplatok vo výške 27 000 eur a žalovaný zaplatil za vzájomnú žalobu súdny poplatok vo výške 4 468,50 eura. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 25Cb/146/2009-780 zo dňa 10. decembra 2015 zastavil konanie o žalobe žalobcu a vzájomnej žalobe žalovaného a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe spoločného podania strán sporu zo dňa 30. novembra 2015, ktorým vzali strany žalobu i vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť na základe generálnej dohody strán sporu o urovnaní všetkých práv a požiadali súd, aby konanie zastavil a žiadnemu zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 20. januára 2016 a opätovne dňa 17. februára 2016 žiadal vrátiť súdny poplatok za žalobu s poukazom na to, že žiaden zo zápisov z konaní označených ako zápisnica z pojednávania prvoinštančného súdu nie je možné považovať za prvé pojednávanie vo veci, na ktorom došlo aspoň k prednesom účastníkov vo veci samej.

3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietol návrh žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za podanú žalobu, argumentoval, že podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je určujúcim okamihom, po ktorom už v zásade (s výnimkou uvedenou napríklad v druhej vete tohto odseku) nemá poplatník nárok na vrátenie poplatku, prvé pojednávanie. Za prvé pojednávanie v zmysle uvedeného ustanovenia treba považovať iba také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci, t. j. došlo ku konaniu vo veci samej. Ak už došlo k prejednávaniu veci, k prednesom strán, prípadne k dokazovaniu, vrátenie poplatku nemá svoje opodstatnenie. Pojednávaním sa nemyslí každý úkon súdu, o ktorom bola spísaná zápisnica na formulári pre zápisnice o pojednávaní, alebo pojednávanie vo veci, to znamená, na ktorom došlo aspoň k prednesom strán vo veci samej (Horváth, E. JUDr., Zákon o súdnych poplatkoch. Komentár, 2014). Nakoľko zo zápisnice súdu prvej inštancie z pojednávania konaného dňa 27. januára 2011 (č. l. 548–549 spisu) jednoznačne vyplýva, že súd v uvedený deň pojednával v neprítomnosti žalovaného a došlo k prednesu žalobcu vo veci samej, t. j. došlo k prejednaniu veci a ku konaniu vo veci samej, súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nie je možné stranám sporu vrátiť nimi zaplatené súdne poplatky podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 1Cob/133/2016-796 z 31. mája 2016 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že dňa 27. januára 2011 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd danú vec prejednával v jej merite s tým, že žalobca na tomto pojednávaní v súlade s ustanovením § 118 ods. 1 OSP predniesol svoj návrh vo veci samej. Takéto pojednávanie sa má na účely vrátenia súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. považovať za prvé pojednávanie, po vykonaní ktorého žalobca stráca nárok na vrátenie súdneho poplatku pri späťvzatí svojej žaloby. Na tomto vecne správnom závere nič nemení ani skutočnosť, že súd vec prejednával bez prítomnosti žalovaného, keďže taký postup zákon predpokladá v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, pričom k prejednávaniu veci v takých prípadoch dochádza bez ohľadu na nemožnosť prednesenia návrhu žalovaným na pojednávaní z dôvodu jeho neprítomnosti, ako aj na výsledok takto vykonaného pojednávania (napr. odročenie pojednávania). Vykonanie prvé