ZR XV/2019 (62/2015) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2014, sp. zn. 8 Sžo 60/2013)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2015, s. 7 – 11.

Ak si prevádzkovateľ letiska nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu vo vyplatení odplaty na obmedzenie vlastníckeho práva, táto skutočnosť nepredstavuje dôvod na zrušenie letiska.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2014, sp. zn. 8 Sžo 60/2013)

Krajský súd v Bratislave rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. apríla 2012, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 7. februára 2012 o neudelení súhlasu so zrušením civilného letiska M. – T. a rozklad žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že krajský súd považoval postup žalovaného za správny, keď tento v zmysle zákonnej úpravy začal konanie na podnet žalobcu, dodržal jeho procesné práva, ako podklad pre rozhodnutie o jeho návrhu si vyžiadal zákonom požadované podklady, a to vyjadrenia dotknutých orgánov a obcí a rozhodol na základe ich stanovísk a záväzného vyjadrenia. Konštatoval, že v konaní nebola zistená taká zmena okolností, ktorá by bola zákonným predpokladom pre vydanie žalobcom požadovaného rozhodnutia. Označil za správny názor žalovaného ako i Leteckého úradu Slovenskej republiky, že ak v priebehu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu došlo k neplneniu si povinnosti prevádzkovateľa letiska – vyplateniu odplaty za obmedzenie tohto práva, je žalobca oprávnený požadovať primeranú náhradu voči povinnému subjektu. Dodávajúc, že neplnenie si predmetnej povinnosti však nie je zákonom určeným dôvodom a podkladom pre vydanie rozhodnutia o zrušení letiska.

Ďalej uviedol, že nahliadnutím do predloženej kópie z mapy KN, k. ú. M., na ktorej je zakreslená plocha letiska, súd nedokázal identifikovať, ktoré parcely vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve žalobcu sú zasiahnuté plochou letiska. Avšak mal za nespochybniteľný predpoklad, že žalobca je spoluvlastníkom parcely zahrnutej do plochy letiska. Z listu Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 7. decembra 2011, ktorým sa tento vyjadril ku konaniu, vyplynulo, že podľa dostupných informácií nie je zrejmé, či žalobca je skutočne vlastníkom časti pozemku nachádzajúceho sa pod vzletovou a pristávacou dráhou alebo jej pásom. Z dostupných dát zistil, že ku dňu 3. decembra 2011 je zapísané vlastníctvo žalobcu len k parcele, pričom toto je vysporiadané len na 50 % a žalobca nie je v liste vlastníctva uvedený ako vlastník. Vyjadril nesúhlas so zrušením letiska a uviedol tiež, že ak prevádzkovateľ letiska neuhradil žalobcovi nájomné – náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, je potrebné, aby sa obrátil so svojím nárokom na náhradu škody na súd v občianskoprávnom konaní, pričom toto nemôže byť dôvodom na zrušenie letiska.

Z administratívneho spisu súd prvého stupňa zistil, že neznámi a dotknutí účastníci boli o konaní a rozhodnutiach informovaní prostredníctvom verejnej vyhlášky v zmysle zákona. Zdôraznil, že okrem žalobcu nepodal žalobu žiaden z opomenutých účastníkov, o ktorých žalobca tvrdil, že im neboli rozhodnutia zákonnou formou doručené. Vyslovil, že v súlade s ustálenou judikatúrou v danom smere a zaužívanou súdnou praxou, žalobou môže žalobca žiadať o ochranu len svojich práv, nemôže ňou namietať nedodržanie práv a právom chránených záujmov ostatných účastníkov konania. Preto krajský súd nemohol prihliadať na námietku žalobcu ohľadom okolnosti, že za zrušenie letiska boli aj ostatní vlastníci dotknutých pozemkov, ktorým nebolo umožnené prejaviť svoje stanovisko k veci z dôvodu, že neboli riadne informovaní o prebiehajúcom konaní vo veci zrušenia letiska. Dodal, že súd môže preskúmavať len porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu konaním správneho orgánu. Zároveň dal do pozornosti, že z obsahu spisu súd prvého stupňa zistil, že správny orgán konal so žalobcom, tomuto riadne doručoval písomnosti a vydané rozhodnutia, preto jeho procesné práva neboli v konaní postupom správneho orgánu porušené.

Následne konštatoval, že žalovaný ako orgán príslušný konať vo veci oboznámil dotknuté inštitúcie a obce s návrhom na zrušenie letiska M. – T., z ktorých všetky