ZR XVI/2020 (R 33/2017) ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. decembra 2015, sp. zn. 3 Sžo 67/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 4/2017, s. 69 – 76.

Nemožno považovať za proporcionálne, keď policajný orgán vyžaduje nahradiť náklady na štúdium bez toho, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov došlo k skončeniu služobného pomeru s príslušníčkou policajného zboru v skúšobnej dobe a keď nie je možné z napadnutého rozhodnutia overiť, či vôbec mohla svoj záväzok vo vzťahu k policajnému zboru objektívne splniť. Tieto dve roviny nemožno chápať izolovane a skutočnosť, že dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe spočívajú na objektívnych základoch, je povinný v prípade „sporu“ preukázať policajný orgán.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. decembra 2015, sp. zn. 3 Sžo 67/2015)

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.07.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Druhostupňovým administratívnym rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. ORPZ-ZA-315-002/2014 zo dňa 20.06.2014, ktorým bolo podľa § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) rozhodnuté, že žalobkyňa je povinná uhradiť Ministerstvu vnútra SR pomernú časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku vo výške 2795,63 €, a to v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške 39,- € a poslednou splátkou vo výške 26,63 € splatnými vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom jún 2014 na účet Ministerstva vnútra SR uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Keďže žalobkyni bol zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného bola zaviazaná na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania vo výške 2795,63 €. Žalobkyňa s týmto vyčíslením súhlasila, uznala svoj záväzok voči úradu v plnom rozsahu, čo do výšky a dôvodov a požiadala o úhradu tohto dlhu v splátkach. Žalobkyňa však namietala, že z jej strany stále existuje záujem zotrvať v služobnom pomere.

Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobkyni bolo doručené oznámenie o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré fyzicky prevzala dňa 19.06.2014 a v súlade s § 190 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo preukázané, že nadriadený skončil so žalobkyňou služobný pomer zrušením v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, ktorý sa skončil uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia oznámenia. I keď oznámenie o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe je bez uvedenia dôvodov, vždy existujú konkrétne dôvody, ktoré nadriadeného k takémuto postupu vedú a je právom, nie povinnosťou príslušného služobného úradu, či v oznámení, ktorým oznamuje policajtovi, že končí služobný pomer zrušením v skúšobnej dobe, tieto dôvody oznámi alebo nie. Pokiaľ nadriadený pristúpi k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu, tento postup je zákonný a vyplýva z ustanovenia § 190 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý priamo takýto postup príslušného služobného orgánu umožňuje. Napriek takejto úprave nič nebráni služobnému orgánu, aby uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho k takémuto úkonu viedli, predovšetkým dôvody, pre ktoré osoba nie je spôsobilá výkonu služby. Požiadavku na spravodlivé rozhodnutie možno odôvodniť aj požiadavkou na tzv. vyváženú spravodlivosť práv a povinností. Pokiaľ mal služobný orgán konkrétne, objektívne výhrady k služobnému pomeru žalobkyne, mohol ich uviesť v písomnom oznámení o skončení služobného pomeru, resp. inak jej tieto dôvody oznámiť. Z administratívneho spisu a z obsahu predloženého písomného vyhotovenia oznámenia služobného orgánu o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe však žiadne dôvody pre takýto postup služobného orgánu nevyplývajú. Preto, pokiaľ služobný orgán neuviedol žalobkyni v písomnom vyhotovení, ani jej neoznámil konkrétne dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré by ho k takémuto postupu objektívne viedli, tak za takýchto skutkových okolností nie je vylúčené, že by aj služobný orgán mohol zneužiť svoju kompetenciu a bez objektívneho nálezu skončil so žalobkyňou služobný pomer v skúšobnej dobe. Pokiaľ nie sú v súvislosti so skončením služobného pomeru v skúšobnej dobe žalovaným preukázané objektívne skutočnosti služobného orgánu na takýto postup, tak následne by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby za takejto situácie žalobkyňa bola zaviazaná na úhradu pomernej časti nákladov na vzdelanie, keď prejavila vôľu v služobnom pomere zotrvať. K nezotrvaniu v služobnom pomere došlo bez jej vôle a bez konkrétnych pochybení z jej strany, keďže dôvody, ktoré by boli objektívne na strane služobného orgánu a ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť postupu služobného orgánu, nie sú preukázané a vôbec známe. Pokiaľ teda služobný orgán konkrétne a objektívne dôvody skončenia služobného pomeru neuviedol v písomnostiach týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a ani ich inak nepreukázal, nemožno konštatovať, že požadovanie úhrady pomernej časti nákladov na vzdelanie od žalobkyne je súladné s dobrými mravmi. Uloženie povinnosti nahradiť náklady na štúdium predpokladá existenciu relevantných dôvodov, pre ktoré žalobkyňa v služobnom pomere zotrvať nemohla, v dôsledku absencie došlo k zmareniu možnosti jej zotrvania v služobnom pomere počas zákonom určenej doby.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republi