ZR XVII/2019 (25/2016)

Zo súdnej praxe, č. 3/2016, s. 124 – 127.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo V 4/2015, týkajúce sa
§ 151, § 236 ods. 1, § 237 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

Skutkový stav:

Krajský súd v Ž. ako súd prvého stupňa uznesením č. k.: 15 Cb/677/2001-429 z 10. mája 2013 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 16,60 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 8 186,55 eura na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátska kancelária JUDr. P. K., JUDr. V., s. r. o., so sídlom D. V. 11, Ž., I, vedený vo VÚB, a. s., a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a zároveň zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania štátu v sume 2 531,50 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet KS v Ž.

Žalovaný proti tomuto uzneseniu, v časti priznaných trov právneho zastúpenia, podal odvolanie a namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zaviazal žalobcu nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátska kancelária JUDr. P. K., JUDr. V., s. r. o., pričom správne označenie je Advokátska kancelária JUDr. K., JUDr. V., s. r. o. Zároveň namietal, že žalobcu zaviazal na úhradu trov konania na nesprávny účet. Ďalej uviedol, že JUDr. P. K. bol ako fyzická osoba platcom DPH už od 2. mája 2006, ktorá skutočnosť bola deklarovaná vo vyúčtovaní z 10. decembra 2007. Dodal, že jednotlivé úkony boli vyúčtované súdu až po skončení konania vo veci samej, a preto boli vyúčtované aj s DPH. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a priznal mu náhradu trov konania tak, ako uviedol vo vyúčtovaní z 25. mája 2011.

Žalobca tiež podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pochybenie súdu prvého stupňa videl žalobca, ktorý pohľadávku nadobudol v rámci konkurzného konania pôvodného žalobcu v tom, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol spolu s pohľadávkou iba jej príslušenstvo a práva s ňou spojené, ale nenadobudol s ňou aj z nej vyplývajúce prípadne povinnosti či ťarchy. Dodal, že trovy konania boli vynaložené žalovaným aj štátom pred vyhlásením konkurzu, t. j. pred 24. novembrom 2011. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný mal pre zachovanie právneho nároku na náhradu trov konania pre prípad úspechu vo veci uplatniť trovy konania ako podmienenú pohľadávku. Tým, že prihláška takejto podmienenej pohľadávky nebola riadne a včas v konkurze podaná, zanikla ich možnosť uspokojenia z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu. Žalobca zároveň poukázal na § 150 OSP a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil, prípadne zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania neprizná.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací, uznesením z 30. októbra 2014 č. k. 4Obo/42/2013-443 uznesenie KS v Ž. č. k. 15 Cb 677/2001-429 z 10. mája 2013 v časti náhrady trov právneho zastúpenia zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 8 335,71 eura. Vo zvyšku napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Skutočnosť, že žalobca pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. októbra 2012, v dôsledku čoho sa stal účastníkom konania (uznes. NS SR, sp. zn. 4 Obo 73/2011) nemá vplyv na rozhodnutie súdu o trovách konania v zmysle citovaného § 142 ods. 1 OSP ako ani na postup žalovaného pri uplatnení práva na ich úhradu. Žalobca podaním zo 6. decembra 2012 navrhol, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu C. I. a S. S. s. r. o. Ž. vstúpila jeho spoločnosť a 23. januára 2013 mu bolo doručené uznesenie o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu. V konaní mal preto možnosť robiť všetky úkony, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva.

Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny výpočet výšky priznaných trov konania vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa mu nepriznal daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v z. n. p. k úkonom právnej služby, poskytnutým žalovanému v obd