ZR XVIII/2019 (26/2016)

Zo súdnej praxe, č. 3/2016, s. 127 – 129.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo V 5/2015, týkajúce sa
§ 231 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
§ 237 ods. 1 písm. a) až g) Občianskeho súdneho poriadku
§ 66f) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov

Skutkový stav:

Krajský súd v B. B. uznesením č. k. 46-24K 193/99-3960 27. júna 2013 schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správkyne konkurznej podstaty.

Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že výdavky správcov – bývalého správcu konkurznej podstaty JUDr. J. G., osobitnej správkyne JUDr. E. M. a správkyne konkurznej podstaty JUDr. V. O. rozdelil pre jednotlivých správcov, rovnako aj konkurznú odmenu, a to pomerom podľa toho, ako dlho pracovali ako správcovia.

Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu bolo podané odvolanie, a to vo vzťahu k pomernej odmene bývalého správcu konkurznej podstaty JUDr. J. G.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa uznesením z 28. novembra 2014, sp. zn. 2 Obo 36/2014 potvrdil.

V odôvodnení uviedol, že jeho úlohou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvého stupňa pri rozhodovaní o odmene bývalého správcu konkurznej podstaty, t. j. určení pomeru odmeny, správne určil dĺžku doby riadneho výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty, či pri konkrétnom vymedzení rozsahu činnosti vykonanej správcom konkurznej podstaty neopomenul niektoré z vykonaných úkonov potrebných na naplnenie účelu a cieľa konkurzu. Ako nesporné uviedol, že odvolateľ bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený po dobu od 29. septembra 1999 do 16. februára 2001. Z právoplatného uznesenia Krajského súdu v B. B. č. k. 46-24K 193/99-908 zo 16. februára 2001 vyp