ZR XVIII/2019 (65/2015) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2015, sp. zn. 1 Sžd 40/2011)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2015, s. 29 – 32.

I. Sloboda pohybu a pobytu každého občana Únie na území členských štátov je právom zaručeným v článku 20 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a teda právom, ktoré, ako vyplýva z článku 20 ods. 2 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa uplatňuje v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými v Zmluvách a prostredníctvom opatrení prijatých na ich vykonanie, a teda aj Smernicou Rady č. 91/477/EHS z 18. 6. 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/51/ES z 21. 5. 2008.

II. Jedným z cieľov Smernice č. 91/477/EHS je v podstate zakázať cezhraničný pohyb strelných zbraní v rámci Únie, ktoré nie sú určené na poľovnícku činnosť alebo športovú streľbu, s výnimkou prípadov, v ktorých tento pohyb zbraní členské štáty povolia v súlade s postupmi stanovenými v článku 11 a článku 12 ods. 1 uvedenej smernice.

III. Smernicu č. 91/477/EHS je potom nutné vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, a to zákonu č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý povoľuje vydať európsky zbrojný pas len držiteľom strelných zbraní na účely poľovníckej činnosti alebo športovej streľby.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2015, sp. zn. 1 Sžd 40/2011)

1. Rozhodnutím o odvolaní zo dňa 16. 2. 2011 (ďalej na účely rozsudku tiež „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline z 21. 12. 2010 o zamietnutí žiadosti žalobcu na vydanie európskeho zbrojného pasu v zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase podania žiadosti (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 190/2003 Z. z.“).

Podľa § 46 ods. 3 veta prvá zák. č. 190/2003 Z. z. v citovanom znení európsky zbrojný pas vydá policajný útvar na základe písomnej žiadosti fyzickej osobe, ktorá má miesto pobytu na území Slovenskej republiky, je vlastníkom zbrane uvedenej v odseku 2 a je držiteľom skupiny D alebo E zbrojného preukazu.

2. Základom nesúhlasu žalobcu bolo to, že európsky zbrojný pas môže získať len držiteľ zbrojného pasu skupiny D alebo E, tzn. len pre zbrane na športové a poľovné účely. Takýto prístup národnej legislatívy je podľa žalobcu v rozpore s účelom a obsahom Smernice Rady č. 91/477/EHS z 18. 6. 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/51/ES z 21. 5. 2008 (ďalej na účely tohto rozsudku len „Smernica č. 91/447“). Žalobca najmä v správnom konaní argumentoval tým, že ustanovenie čl. 3 Smernice č. 91/447 síce umožňuje prijať členským štátom prísnejšie ustanovenia, avšak článok 1 ods. 4 prvá veta Smernice č. 91/447 vymedzuje inštitút európskeho zbrojného pasu, ktorý vnútroštátne poriadky nemôžu meniť.

3. Sledovaným účelom uvedenej Smernice č. 91/477 je totiž podľa žalobcu úplne zrušenie kontrol a formálnych požiadaviek na vnútorných hraniciach Spoločenstva týkajúcich sa bezpečnosti prepravovaných predmetov a osôb vrátanie zbraní a streliva.

Podľa č. 3 Smernice č. 91/447 s výhradou práv udelených občanom s bydliskom v členských štátoch na základe článku 12 ods. 2 členské štáty môžu prijať do svojich právnych predpisov prísnejšie ustanovenia, ako sú tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

Podľa č. 1